ked sa tieto choroby liecia tak ako sa liecia...tak sa nedivime
@michaltajat461018 күн бұрын
Váš strach má opodstatnenie! Nastal čas , kedy sa v týchto jedinečných dejinných momentoch v histórii ľudstva musíme vysporiadať aj s lživou vedeckou propagandou!
@butchmccoy258723 күн бұрын
:))) Pobavilo, teda len nadpis, počúvať to je s najväčšou pravdepodobnosťou za hranou :))). Inak už aj tá prvá veta z popisu pod videom "stojí za to" :)).
@peterectasy2957Ай бұрын
kolko ma Martin Venhart rokov ? respektive kedy bol narodeny
@gabrielahajduova2141Ай бұрын
Gratulujem Martin.
@peterectasy2957Ай бұрын
dufajme, ze bude lepsi ako byvaly ""preceda""
@matok7591Ай бұрын
Vdaka za prednasku. Kde zverejnujete terminy tychto kaviarni ? Som z KE a rad by som prisiel osobne na podobne prednasky :)
@palosh.tricks2 ай бұрын
preco maju kazdy dva mikrofony?
@JurajVaračka2 ай бұрын
Nech žije Marta Prnová!!!❤ to je moja najkamoska ❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤❤ ja som jej nevlastná dcéra ❤🎉🎉🎉
@lubomirolsak75932 ай бұрын
Kdyby trubka byla z plastu, také dojde ke zpomalení?
@ronaldepsom82912 ай бұрын
Ani neviete, aky som stastny, ze som Vas objavil. 75 casti som nevidel, hanba mi. Zelam Vam vsetko dobre, nech sa Vam dari, nech mate co najvacsiu sledovanost.
@angelinaivyuhrincova93343 ай бұрын
messi slovak?
@jankadulayova71553 ай бұрын
Príšerné! To sa naozaj nedá počúvať a ani nie pozerať. Toto má byť Učená spoločnosť Slovenska? Úbohá úroveň!
@ingeborgdable3 ай бұрын
Toto je čo ??? 😮😮😮🙄
@jardo34393 ай бұрын
mnamky bez toho by bola spoločnosť zdrava ale čo kto chce kam pošleme ho tam
@Stefan-x4f4g3 ай бұрын
Dobry den. Mna by zaujimalo, ze ak by ste pouzili namiesto hlinikovych trubiek nevodice, napr. sklenene alebo plastove, ci by bol rozdiel v casoch. Kedze ste nespomenuli odpor vzduchu, ktory spomaluje pad magnetov. Alebo vyvratit, ze odpor vzduchu je zanedbatelny a nema vplyv na vysledny cas. Aj preto je cas pri rozrezanej trubke kratsi, kedze vzduch unika prave cez medzeru a nebrzi magnet pri volnom pade. Beriem to cisto z fyzikalneho hladiska, nie priamo z eletromagnetickeho. Dakujem.
@gabrisa693 ай бұрын
Táto pani koľko peňazí dostala za tú propagandu, očkovať tehotné,je mi zle,dúfam,že raz toto bude potrestané
@andrewgaspar25783 ай бұрын
Jo tak pozri sa aka si jebnuta :)) doma sa nehanbia?
Pani má staré informácie, už aj farma firmy priznali že sa mení DNA. 😐
@marosplsko14603 ай бұрын
Daj ze ktore, prosim uviest zdroj presny, kde farma firma priznala zmenu DNA. Nie niekto povedal, napisal, ziadne slova typu udajne, pocul som, predpokladam, myslim si, jeden sustruznik v krcme povedal.... , ale webovu stranku, tlacovu spravu konkretnej spolocnosti. Dakujem.
@TheToksik3 ай бұрын
Jasné.. Kto povedal. Kotlár? 😎
@xeniakrakovska45723 ай бұрын
Úžasná pani, človek a vedkyňa. Keby takíto boli aj naši politici. Inteligentná a srdečná ❤ veľmi obohacujúci rozhovor.
@zendo82393 ай бұрын
ockovanie ako prevencia ? obchadzat nas imunitnym system sa nam zachcelo?
@matusm.85223 ай бұрын
Vas imunitny system si poradi s chripkou ale len preto ze ju pozna, so slabsimi virusmi a baktreriami, ale proti nejakej variole, ktora vyhubila miliony ludi, moru, tetanu, obrne a desiatkam dalsich virusov a ochoreni si v podstate ani neskrtne. A presne na to je ockovanie. Ak by nebolo, je velmi pravdepodobne by ste vas komentar nenapisal lebo by ste sa nedozil dospelosti.
@andrewgaspar25783 ай бұрын
Vidno, ze tomu nerozimies ani zamak, tak sa nevyjadruj
@Lubomir_Drinka3 ай бұрын
Intracelulárna reverzná transkripcia mRNA vakcíny Pfizer BioNTech COVID-19 BNT162b2 in vitro v ľudskej bunkovej línii pečene pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/35723296/
@ondrejkovan57683 ай бұрын
Ďakujem za link. Na kliknutie však nefunguje, na stránku sa však dá dostať spôsobom Copy - Paste
@vieweriko3 ай бұрын
Super rozhovor so skvelým človekom. 👏
@dudogersak4 ай бұрын
Škoda ten zvuk. Dal som 8. Min.
@michalberko56894 ай бұрын
Judy Mikovits - Ebola
@zuzanabartova114 ай бұрын
Beautiful presentation!
@Pupke0074 ай бұрын
Paráda, Richard držím palce nech to ide tak super i naďalej
@vecnyoptimista5 ай бұрын
Vďaka.
@zuzanabartova115 ай бұрын
Skvely rozhovor, vdaka! :)
@EmíliaDrastichová5 ай бұрын
Predsa ste uvádzali, že je tu použitých viac literárnych prúdov. Prečo ich neuvádzate cez príklady v ukážke. Veď hovoríte obsah!!! A Pole neorané ste čítali??? Skúste priblížiť, čo zobrazil zo života na Kysuciach! Mimochodom expresionizmus má svoje princípy_poznáte ich? To nie je expresívne vyjadrovanie? Poznáte výjav_zdesenie_z výtvarného diela?
@jedenroman5 ай бұрын
Famózna interpretácia Miroslava Válka - celistvé, kultivované, názorné, inteligentné postrehy, pritom civilné podanie, ale veľmi obsažné a presné
@paveloblozinsky7 ай бұрын
Oceňujem snahu zvýšiť záujem o náš vedecký výskum. Môj príspevok je prvý a svedčí o tom, že ten záujem je veľmi skromný. SAV patrí k tomu najlepšiemu čo u nás máme, vzdelanie a veda na Slovensku však nepatrí k národným prioritám a SAV je výrazne podfinancovaná. Pán Prof. Šajgalík ako predseda Akadménie je v nezávideniahodnej pozícii, zaslúži si uznanie za svoju neúnavnú snahu povzniesť SAV. Hádam sa dožijeme vlády SR, ktorá konečne pochopí, že pre krajinu bez prírodných zdrojov je masívna podpora vzdelania a vedy naprosto nevyhnutná.
@andrejbrada93258 ай бұрын
Mal by napísať populárne naučnu knihu
@hmmh-qq10 ай бұрын
Len škoda, že organizmy sú veľmi zložité stroje na báze info-nano-technológií, preto nielenže nemohli vzniknúť samé od seba, ale aj fyzika o entropii tomu bráni a preto jedine zjednodušením čiže zdegenerovaním mohli vzniknúť odlišné druhy, ale to sa za evolúciu nepovažuje.
@fyrhunter_svk11 ай бұрын
Sibyla* nie Sybila :)
@marosstefak880311 ай бұрын
aj mucha môže na svojich nohach preniesť oocysty toxoplazmozy aj sars cov2 24 hodin po expozicii
@oliviaolivia5805 Жыл бұрын
Skvelá prednáška, ďakujem.
@zuzanabartova11 Жыл бұрын
I cant wait to see the first results!
@strangeexperiments4369 Жыл бұрын
ovečky ako sa dari
@Edita471 Жыл бұрын
Výborné, ďakujem.
@LacoTuri Жыл бұрын
Klimatická zmena začala v 20-tich rokoch minulého storočia melioračnými prácami. Bola ukončená v 50-tich rokoch ukončením budovania odvodňovacích kanálov v dĺžke asi 6 tisíc km. Pokračovaním bola zmena spracovania pôdy. Orba sa prestala vykonávať a nahradilo ju iba povrchové kyprenie. Riešenie je úplne jednoduché. Tým riešením je REGENERATíVNE OBHOSPODAROVANIE PôDY ! Pre tých čo veria, že za klimatickú zmenu je zodpovedný CO2, tak týmto spôsobom vrátime do pôdy uhlík. Píše sa, že v EU je pôda zdevastovaná asi na 70 %. Teda týmto spôsobom jej vrátime 70 % humusu - uhlíka. Pre tých čo veria, že za klimatickú zmenu je zodpovedné ohrievanie ovzdušia od zemského povrchu, tak týmto spôsobom zabezpečíme trvalý porast na povrchu a tým nižšiu teplotu pôdy. Regeneratívnym hospodárením sa dosiahne zmena štruktúry pôdy a tým jej nasiakavosť ! Štruktúra sa priblíži k lesnej pôde, na ktorú človek zatiaľ nesiahol ! A toto je ten hlavný dôvod zmeny hospodárenia s pôdou. Je schopná prijať až 200 až 500 l na m3. kzbin.info/www/bejne/pXeyopyMrrSti9k Zhrniem : zníženie povrchovej teploty (trvalý porast, odparovanie množstva vody a tým chladenie povrchu) nasiakavosť a štruktúra pôdy, pohlcovanie uhlíka do pôdy a tým znižovanie v ovzduší. Výhody: nebolo by potrebné budovať žiadne krajinotvorné opatrenia !!! Stav krajiny v akom je, je vyhovujúci pre túto zmenu hospodárenia ! Len treba začať. Na vašom mieste by som začal robiť agitáciu pre tento spôsob hospodárenia s pôdou. Všade kde len môžete. Na škole, na ministerstve, v politike, návštevami u farmárov a vysvetľovaním, že už začína byť neskoro. www.regenerative.sk/
@EvaPoljakova Жыл бұрын
Výborná prednáška ako vždy od pani Nádaskej. Ďakujeme.
@jurajmoravcik5804 Жыл бұрын
Objavujete Ameriku. Ešte v deväťdesiatych rokoch sme podali patent na využívanie tohto tepla z chladiacich veží elektrární pomocou tepelných čerpadiel. Patent bol zamietnutý pre údajnú "nevyužiteľnosť, resp. pre jeho neekonomické nasadenie". Boli sme len "obyčajní inžinieri", ktorí sme toto riešenie navrhli. Následne asi po dvoch či troch rokoch bolo poslané obdobné riešenie z Nemecka, kde to teda dokázali zrealizovať. Toto je teda vizitka aj nášho úradu pre patenty. Mohli sme mať patentované riešenia a máme figu borovú len preto, že niekto to nevie vyhodnotiť. My sme mali skôr problém čo s tým teplom a to hlavne v lete. Dnes by som už možno vedel aj na toto aspoň čiastkové riešenie. V zime by takýto problém nebol až tak vypuklý.
@butchmccoy2587 Жыл бұрын
:) Proste Slovenská akadémia vied :), myslím, že po tzv. pandémii už každý má jasno v tom, čo za "odborníkov" tam sedí, ako sa "vyjadrujú" k aktuálnym témam :)... Každému čo jeho je...
@janmatena6961 Жыл бұрын
Šílenec placený z daní. To je taky zmařená energie. Jen tak zhruba: Mám auto se spotřebou 6 l benzínu /100km. Dejme tomu, že bych si chtěl přivézt domů jen tu třetinu odpadního tepla co jde do vody a výfuk nechám tak jak je. Na 100km jsem spotřeboval 60kWh primární energie a 1/3 z toho (tedy 20kWh) potřebuji uskladnit. Využiji vosk s fázovou přeměnou 64°C a jeho latentní teplo cca 220kJ/kg. A zjistím, že bych toho vosku s sebou musel vozit 320kg (415litrů) v nějaké akumulační izolované nádrži. To jsou dva dvoustováky sudy plus ta izolace. Technické řešení problému raději nezmiňuji. Podle toho pána ale pořád plýtvám. Měl bych totiž správně využít i odpad z výfuku a uskladnit tak na 100km jízdy energii 40kWh v nádrži o objemu kolem 800 litrů a hmotnosti přes 600kg. Jak by dopadl výpočet např.pro kamion raději nechtějte vědět. Nikdo samozřejmě nenapadá využití odpadního tepla z JE, pokud je to teplo o rozumně vysokém potenciálu.
@peterklinovsky6790 Жыл бұрын
Bohužiaľ využívanie odpadového tepla je absolútna utópia. Náklady na zachytenie, prepravu, uchovanie a znovuvyužitie sú tak vysoké, že sa to absolútne neoplatí. Ale rozumiem, že SAV musí preukázať nejakú činnosť. Vynález, ktorý sa nepodarí uviesť do praxe je stratou času.
@jirioto6089 Жыл бұрын
Člověk běžící z Košic do Bratislavy má opravdu méně efektivní přeměnu, ale má mnohem méně intenzivní přeměnu, zkrátka do cíle dojde za několik dní místo za několik hodin. To jenom znamená, že vzniklé odpadní teplo se stihne vyzářit mimo biosféru bez významné akumulace. Takže tu vidím ještě další rovinu a to je zrychlování, zintenzivňování přeměny vlivem člověka. A ještě, z dlouhodobé perspektivy, je tu migrace směrem k pólům, ve chvíli kdy si lidstvo dokázalo zajistit pro sebe dostatek tepla, bylo možné intenzivně ohřívat chladné části Země. A tady se nabízí myšlenka k izolaci, zateplení a rekuperaci k zamezení intenzivních ztrát. PS: Baterie jsou těžké a jejich transport významně snižuje celkovou účinnost cyklu.
@petrbaxant Жыл бұрын
Výborná přednáška, ale velmi rychlá a myslím, že to hodně lidí vůbec nepobere a není schopno si srovnat v hlavě čísla. U těch jaderných elektráren - vyhozené teplo je bohužel navíc vázáno na vodní páru - a to obrovské množství vodní páry - ta funguje v lokálním místě jako obrovský solární kolektor a zadržuje další sluneční záření. Tedy teplo + pára = mnohem větší přitápění než jen topení ve skleníku. Pod zamračenou oblohou příliš nemrzne - důsledek zadržení tepla v páře - mracích. Tohle teplo by šlo sice využít, ale má tak malou teplotu - protože se používají kondenzační turbíny a na výstupu je velmi nízká teplota - že se z jaderné elektrárny nedá teplo nikam rozumně dovést. Jaderné elektrárny jsou kvůli bezpečnosti vzdálené od obydlených velkých měst - protože bezpečnost. Je tedy logické, že teplo z nich dovést je velký problém - desítky kilometrů a bohužel jen vodní trubky - obrovské ztráty. Tohle nemá cenu. Navíc je zde velmi vysoké riziko kontaminace při porušení bariér - primár/sekundár apod. To je z velké části důvod, proč se nespěchá s nějakou realizací vytápění z jaderných elektráren - riziko zamoření obrovských aglomerací - při představě že praskne byť jen jediný svár na parogenerátoru - zamoření sekundárního okruhu - nutnost odstávky, okamžitá ztráta tepelného zdroje, nemožnost tak velký zdroj zálohovat - resp. velmi drahé. Jadernou energetiku bych v tomto odpískal - riziko je příliš velké, ztráty příliš vysoké, technologie velmi složitá. Mnohem jednodušší by bylo konvertovat dopravu na elektřinu a odpadním teplem z motorů doma topit - kogenerace. Při spalování v autě vzniká také vodní pára, kromě tepla tedy další skleníkový plyn. Velmi neefektivní spalovací motor by v domácím použití vytopil rodinný dům - vyzkoušeno s motorem L136 Favorit - tepelný výkon 43 kW - provoz možný na plyn, bioplyn, benzín, LPG, CNG a pravděpodobně i ethanol. Výstupní výkon elektrického generátoru je 22 kW. Při 4 hodinové špičkové výrobě nabije jakýkoliv elektromobil naplno a vyrobí dost tepla to dobře izolovaný rodinný dům na celý den. Spotřeba plynu je do 9m3/hod, účinnost 90% celkově, poři využití kondenzace vodní páry i 95%. Vytápění v době zimy ideální kombinace. V ČR v PHM promrháme 50TWh ztrátového tepla, což je rovno energii na vytápění všech domácností!!! Tedy opravdu vyhazujeme už desítky let energii doslova do nebe. Proč? Protože lobby a hloupý občan nechápe, že plýtvá už jen tím, že žije v luxusu.
@martinhrdlicka1188 Жыл бұрын
Skvělá přednáška, velké nápady jsou vlastně vždy jednoduché, toto má určitě budoucnost. Jen se nedat a ty akumulátory tepla z aluminio-voskové pěny to je určitě také jen začátek. 😉
@miroslavdaniel3413 Жыл бұрын
V jednoduchosti je síla , paráda
@rostislavtobolka9529 Жыл бұрын
skvělá přednáška jen drobná poznámka ke stropním panelům - a) neohřívá se pouze přímo vzduch (ten by zůstal nahoře u stropu, to je nanic) ale především panel z cca 70% VYZAŘUJE dlouhovlné infrazáření - zejména u těchto nízkotepelných zdrojů - a toto záření ohřívá nábytek a nás a to je docela příjemné b) ten vzduch který proudí okolo panelů ke stropu doslova nalepí prach na omítku a vypadá to dost hnusně...musí se použít spec.prachodpudivý nátěr