27:32 - Vzorec pro g00 je divný. Metrika je snad bezrozměrná a tam má rozměr c na druhou,. Ona se ta céčka nakonec vykrátí, ale myslím, že je to špatně.
@ZdenekNavratil2 ай бұрын
Velmi srozumitelně je zde vysvětlena "indexová gymnastika".
@ZdenekNavratil2 ай бұрын
Tyto přednášky pana profesora Kulhánka jsou perly, které jsem náhodou objevil. Člověk se při nich přímo tetelí rozkoší. Vše dokáže vysvětlit naprosto srozumitelně.
@ZdenekNavratil2 ай бұрын
Tak takto pojatá přednáška mě nadchla. Pomalu a polopatě, tak jak to já potřebuji ;). Téměř tři hodiny co jiní projdou za pár minut. Zde ale každá minuta stála zato. Díky.
@EleanorSnodgrass-c8u2 ай бұрын
Lubowitz Place
@petrhariprasadhajic95703 ай бұрын
Říkam si, že jsem se tu algebru měl víc učit. Je to hodně matematiky. Pan profesor Blažek mi tu zkoušku dal moc levně. 🙂
@RadoslavFicko4 ай бұрын
V x [rotA]=grad.[A.V]-A.[div V] , kde rýchlosť V je konštantná.
@RadoslavFicko4 ай бұрын
Nech veľkosť gravitačnej sily spôsobenej elektrostatickou energiou je ||F||=(G/c^4.ahc/L^2).(ahc/R^2) a vzdialenosť je Planckova dĺžka L=√(hG/c^3), potom výsledný vzťah je ||F||=(a^2).(hc/R^2). Ak sú zložky magnetickej sily F=q.(v×B)=(0,0, ||qv||.||(u/4π)(qv)/R^2||) a ak je rýchlosť nabitých častíc v=√a.c=√(1/137,0..).c, potom je veľkosť magnetickej sily rovná gravitačnej sile ||F||=a.(1/4πe)qq/R^2=(a^2. )hc/R^2
@RadoslavFicko4 ай бұрын
Ak Fm=Fe.(v/c)^2 , kde Fm je magnetická sila a Fe je elektrostatická sila, potom Fm/Fe=-2GM/Rc^2
@RadoslavFicko5 ай бұрын
Ak máme maticu A a vektory f a g, potom by transformačné pravidlá pre vektorový súčin mali byť k=A.h=[(A.f),g]=[f,(A.g)], ale určite nie [(A.f),(A.g)].Predpokladám, že magnetická sila F=q(v×B) nie je pseudosila.
@pavgogo5 ай бұрын
Jak by vypadala metrika v případě, že by se nechalo ró .. tedy veličina měřitelná? Vedlo by to taky k singularitě? Nemám z toho moc dobrou představu o tom, co je artefakt vnesený souřadnicemi a co je fyzikální realita.
@michalzaruba82975 ай бұрын
Tohle si koleduje o to rozjet Bc. a Mgr. z teoretické fyziky touto distanční formou. Nebylo by to krásný studovat touhle "isibalo" cestou kdekoliv a do školy jezdit jenom na zkoušky na konci semestru? Pan Profesor Kulhánek má navíc i ten dar, že vše co vykládá jde do hlavy jakoby samo od sebe.
@RadoslavFicko7 ай бұрын
Ak platí vzťah (m.c^2/√(1-v^2/c^2) -m.c^2 = G.M.m/R , kde kvadrát rýchlosti je v^2 = c^2.[1 - R^2.c^4/(G.M+c^2. R)^2] a dosadením do Schwarzschildovej metriky ds^2 =-c^2.(R^2.c^4/(GM+c^2.R)^2)dt^2+........dostaneme, že Schwarzschildov polomer R musí byť nulový.
@RadoslavFicko8 ай бұрын
Skutočná teplota na povrchu hviezdy bude vyššia ako tá, ktorú pozorujeme, ak vezmeme do úvahy červený posun spôsobený gravitáciou.V závislosti od hustoty hviezdy môže predĺženie dosiahnuť rádiové vlnové dĺžky. Gravitácia je v istom zmysle tepelnou izoláciou hviezdy.
@Vahy118 ай бұрын
Tyhle ty miliony vzorců člověka úplně zahluší od přirody.. z které fyzika vzešla..
@SimsHacks9 ай бұрын
Bych čekal, že expert jako pan Kulhánek bude vědět, že je to Emmy Noether, nikoli Emma.
@SimsHacks10 ай бұрын
Nějak moc dobrých přednášejících na jeden předmět. Na ČVUTu pan Kulhánek, na matfyzu pan Podolský :D
@Pepa9977710 ай бұрын
Jeden to řeší až moc stručně a druhý až moc detailně. Nedá se v tom vyznat.
@Pepa9977710 ай бұрын
Ty kosmické rychlosti jsou odvozeny až moc složitě … stejně je to jen údaj a nic víc.
@Pepa9977711 ай бұрын
Determinant mi v suchém triku vypočte Photomath … co tam máme dál ?
@Pepa9977711 ай бұрын
Epsilon je snad okolí bodu ne ? Zrychlení je odjakživa a.
@Shilka2211 ай бұрын
Pepa když h je výška a ne hodnost: 😳
@ooooo9999211 ай бұрын
A velké I je identita:D
@yagrmakak11 ай бұрын
Jsem slyšel, že F je známka ze zkoušky a ne síla.
@terezarezacova699311 ай бұрын
A není náhodou d defekt?🤔
@ooooo9999211 ай бұрын
∆t je přece trojúhelník t, ne?
@mathematicsclub674011 ай бұрын
Pq norma asi mozna neni norma pokud definuje i nekonvexni jednotkovy micek.
@janavecerkova246211 ай бұрын
Už se nám to rýsuje, s tvrdým y po r, zdůrazňuji.
@PAANDERO11 ай бұрын
Já koukám jako blázen,přednášející ze sebe valí tolik informací čísel pouček vzorců jen tak aniž by se do nějakých poznámek podíval.Nechápu,má v té hlavě místo i pro normální a běžné naše zvyky a normálnosti nebo právě ty si musí někde psát aby mohl normálně fungovat ?
@melgibson433811 ай бұрын
based and redpilled
@RadoslavFicko Жыл бұрын
1:15:57 Môžem si predstaviť f(y) ako elektromagnetickú interakciu a na pravej strane rovnice s g(x) ako gravitačnú interakciu, a ak sa (y) nerovná (x), potom tieto sily (t. j. siločiary) neinteragujú. dE(k)= F(x).e^(ikx)dx. dF(x)=(1/2π).E(k).e^(-ikx)dk. ,kde k=[1/m], x=[m], E=[kg.m^2/s^2], F=[kg.m./s^2]
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Je zaujímavé, že v prírode máme štyri základné typy nezávislých síl/energií, ktoré sa môžu zbiehať v jednom bode a zároveň každá z týchto síl môže tomuto bodu poskytnúť zrýchlenie a hybnosť. Nech je tepelná strata jedného stroja E2=E1(1-n) a každý nasledujúci stroj zachytí energetickú stratu z predchádzajúceho stroja, takže celková strata je E2=E1(1-n).(1-n) . ....= E1(1-n)^x. Ak je účinnosť strojov n=1/x a x sa blíži k nekonečnu, potom účinnosť jedného stroja bude nulová, ale účinnosť celého systému bude nenulová E(straty)=E(1-1/x ) ^x=E.e^-1 a účinnosť E(účinnosť)=E(1-e^-1). Podobne by sme mohli uvažovať o účinnosti elektrických siločiar pôsobiacich na gravitačné siločiary a iné kombinácie polí, kde je účinnosť nulová, ale ak sa počet (intenzita v danej oblasti priestoru) blíži k nekonečnu, nemusí byť nulová.Straty môžu závisieť od času a polohy. n=e^(t,x).S podobnou konštrukciou sa stretávame napríklad v rovniciach tepelnej difúzie, v rovniciach Yukawovho potenciálu... atď.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Povrch gule by potom bol dS=√(r^4.(sin(a))^2).da.ds. Naozaj skvelá prednáška, ale strašne veľa informácií, ktoré si vyžadujú čas na zapamätanie princípov.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Čím väčší je počet článkov v batérii a čím sú väčšie, tým väčšia je elektrická kapacita batérie, ktorá sa udáva v ampérhodinách (Ah).Takže pre napätie (V) a ampérhodiny (Ah) máme batériu s energiou E=V.Ah.Ak predpokladáme, že chemické reakcie (uvoľnená energia) prebiehajú na povrchu, potom stačí spočítať všetky nekonečne tenké články dx, dostaneme celkovú energiu batérie a čím tenší je článok, tým väčšia je hustota energie (E/(L-x))dx=dE
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Je možné, že ak helicitu vektorového poľa K nahradím helicitou sily elektrického poľa Fe alebo sily magnetického poľa Fm, potom pomer helicity H k Planckovej sile Fp (H/Fp) je úmerný gravitačnej sile Fg~(G/c^4).H ?
@RadoslavFicko Жыл бұрын
29:30 Vidíme tiež, že stačí urobiť deriváciu alebo integrál na pravej strane rozvoja cos(x) a dostaneme funkciu (+/-) sin(x).To isté platí pre hyperbolický sínus a kosínus.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Celú špeciálnu teóriu relativity možno pochopiť na jednoduchom príklade.Predpokladajme, že máme dve autá a jedno sa od nás vzďaľuje rýchlosťou v a druhé sa k nám približuje rovnakou rýchlosťou, ale rýchlosť svetla vychádzajúceho zo svetlometov auta je vždy rovná c: potom musia platiť dve rovnice: 1. ct=ct-vt a 2. ct=ct+ vt.Ak má mať táto rovnica zmysel, potom časy na ľavej a pravej strane rovnice musia byť nerovnaké. Vynásobením týchto rovníc dostaneme (ct)^2=(c^2-v^2)*t^2, kde po vyjadrení t je čas v aute rovný t= (1-v^2/c^2)^(1/2)*t, čo je vzťah známy zo strednej školy. Stačí nahradiť čas hmotnosťou alebo inou veličinou a dostanete celú ŠTR. Dôvodom ŠTR je, že svetlo sa šíri rovnakou rýchlosťou bez ohľadu na rýchlosť zdroja alebo pozorovateľa.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Ak rýchlo stlačíme vodíkovú plazmu, môžeme prekonať elektrostatické odpudzovanie tunelovaním a spustiť termonukleárnu reakciu? Medzi časom a energiou existuje Heisenbergov princíp neurčitosti a ∆E.∆t=h/2 resp. kinetická energia nekomutuje s polohovou energiou.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Obrazne povedané, čím viac energie si častice požičajú na prekonanie bariéry, tým skôr ju musia vrátiť. Vypožičanú energiu sa oplatí investovať do naštartovania termonukleárnych reakcií. Rýchla kompresia plazmy určuje čas návratnosti a množstvo vypožičanej energie.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Hypoteticky :) Fúzny motor by mohol fungovať na podobnom princípe ako spaľovací motor a dosiahnuť zapálenie zmesi veľmi rýchlou kompresiou. Z uvedeného princípu neurčitosti medzi energiou a časom vyplýva ∆pV.∆(1/f)> h/2. alebo ∆Nm∆(1/f)> h/4π . Steny spaľovacej komory by museli byť chránené elektromagnetickým poľom od horúcej plazmy (napr. cievky ovinuté okolo valcov a hlavy valcov kužeľovitého tvaru a piesty podobnej konštrukcie, ale s opačným elektrickým prúdom ..... alebo niečo podobné). Podobný princíp by mohlo využívať delo (katapult) na vypúšťanie satelitov alebo iného materiálu.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Podobne by sme mohli uvažovať o náporovom fúznom motore, ktorý je konštrukčne podobný bežnému náporovému motoru, ale s jednou cievkou na difuzéri a druhou na plášti, ktorá má obrátený smer prúdu. Tvar spaľovacej komory začína a končí kužeľom v pohľade rezu prebiehajúci po dĺžke, pričom plazma na vstupe je pod silnejším magnetickým poľom ako na výstupe.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Pokud by existoval pohon, který by dokázal přeměnit energii gravitačních vln na tah, potom jeho sila je: F(N)=3.S.∆E.n/4.Pi.c^3.[t^3-(t+t∆)^3] , kde (n) je účinnost motoru, (S) je velikost plochy přístroje, kterou gravitační vlna prochází, (t) je časová vzdálenost od zdroje vln a ∆t (L=c.t)je časová vzdálenost délky přístroje. ∆E je množství energie uvolněné v čase ∆t. Z toho vyplývá, že tah bude nepřímo úměrný třetí mocnině vzdálenosti. Taková raketa poháněná gravitačními vlnami by musela mít vlastní zdroj kvadrupólové asymetrie v rozložení hustoty hmoty, která se v celém rozsahu převádí na vlny.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
1:33:30 Celou rovnici (ds)^2 lze upravit do tvaru Kleinovy-Gordonovy rovnice. Stačí ji vydělit dt^2 a ta malá perturbace (h) je vlastně h=mg/m=(2GMm)/(mRc^2) poměr gravitační hmotnosti mg k hmotnosti m , tedy. h=(mg)^2/(m.mg) (potřebujeme čtverec hmotnosti) a to dosadit za (h). Výsledek by měl být kvadrát čtyř hybností a pak už je to jen malina :).
@RadoslavFicko Жыл бұрын
2:04:57 Pokud tomu dobře rozumím, energie gravitačních vln se s určitou účinností přeměňuje na energii elektromagnetických vln, která pak končí v detektoru.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
1:46:20 Podobnú formuláciu môžeme použiť aj na riešenie iných problémov. Vo všeobecnosti, ak vieme, koľko paliva z nádrže sa spotrebovalo na jednotku vzdialenosti, môžeme to použiť na výpočet výkonu a konských síl motora (piestového, prúdového...). Nech je hustota energie benzínu 10 kWh/l. Účinnosť motora je 0,3 (t. j. využitie hustoty energie paliva je 30 %) a okamžitá spotreba paliva je 30 l/100 km., potom sila motora bude F=10*0,3*0,3*3600=3240N a výkon pri zrýchľovaní z okamžitej rýchlosti 100 km/h je P=0,3*0,3*10*100=90kW. Z toho je tiež zrejmé, že spotreba paliva je priamo úmerná sile motora.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Ďalším zaujímavým príkladom môže byť čln, ktorý je v pokoji vzhľadom na breh rieky, ale nie vzhľadom na jej tok.Pre pozorovateľa na brehu rieky pôsobí rieka na čln silou F (podobne ako keď položíte 10 kg závažie na stôl), ale vykonaná práca je nulová W=0. Situácia je však iná vzhľadom na prúd rieky, ktorý za čas t prejde vzdialenosť L=v*t a vykonaná práca je W=F*L.
@joachimmaria836 Жыл бұрын
Hezky se u toho vzpomíná na studentská léta...
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Uvažovať o pokojovej hmotnosti je to isté, ako o absolútnej nule, ktorú nie je možné dosiahnuť, a je to iba teoretická hodnota.Heisenbergov princíp neurčitosti a nulové kmity nám to nedovoľujú.
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Kľudovú hmotnosť je pravdepodobne najlepšie interpretovať ako Higgsovo pole, pretože sme stratili informácie o polohe častice.
@miroslavpavelka356 Жыл бұрын
Přednáška je neustále přerušována odpornou reklamou. nějaký Honza Medvěd nabízí svoje makretingové sračky.
@stefangal9523 Жыл бұрын
Super seriál 🙂a hlavne oceňujem humor pána profesora. Ja som mal VTR ako nepovinný predmet na VŠ, ale a na 14 prednášok to určite nevydalo. Veľmi dobré bolo, že sa pán profesor vrátil ku klasickej fyzike, vždy keď bolo treba ukázať analógie, rozdiely a podobne. No a kozmológia bola úplne super.
@wasifulalam1393 Жыл бұрын
Please make an English version of this, maybe next year, it will be really helpful........🙄
@naekiv Жыл бұрын
Lubomíra je nejlepší
@naekiv Жыл бұрын
Tahle paní mi zachraňuje prdel už pěkně dlouho, kdybych mohla tak vám koupim růžičku fr
@mareknovak2144 Жыл бұрын
To se učí v prváku? To je větší šílenost, než přednášky z MIT.
@cas-jv1dr Жыл бұрын
Je mi šedesál a jsem kominík. pochopúil jsem derivace a integrály z této přednášky. Integruju jako ďábel, i když to k práci kominíka fakt nepotřebuji. V
@RadoslavFicko Жыл бұрын
44:13 podľa mňa 4PiG bolo o.k ale zvyšné dve majú byť iba 1/e a n Hustota má v sebe schované 1/(4Pi)Či ???
@RadoslavFicko Жыл бұрын
3/4Pi ???radšej bez toho "Či,,potom to vyzerá to divne 😊
@RadoslavFicko Жыл бұрын
Ak 2PiR=hn/p je Bohrova podmienka kvantovania momentu hybnosti vlny,ktorá je viazaná na dĺžke L, tak 4PiR^2=((hn/p)^2/Pi) je Bohrova podmienka kvantovania štvorca momentu hybnosti vlny viazanej na slupku?🤔?
@Plusarxxx Жыл бұрын
Tahle paní je největší frajerka třeba
@radek6922 Жыл бұрын
Je to super, přednáška. Jedno číslo prohlásíme za zelené, druhé za žluté.