Je to poměrně jednoduché existují tři třídy topných TČ A++ potom TČ A+ a TČ A . A++ chodí až do - 25 st C , A+ do - 15 st C a A chodí do - 5 st C . Tak jak jsou navrženy mají i různou účinnost ke konci charakteristiky. Je to taková křivka v grafu kde je venkovní teplota a nějaký základní údaj obvykle vlhkosti. Tak že A+ třeba oči - 10 st C má ještě 2,5 účinnost a A++ má při -10 st C účinnost až 3,5. ta třída A má při 5 st C cca 2,5 účinnost.Jak prosté. TČ je navrženo tak že při teplotě kdy by účinnost už klesla pod 1,5 se vypne je to dané výrobcem. Co víc chcete znát?

Velmi pěkné video. Doporučuji dále i články pan Luďka Klazara. Pan Horvát by jistě souhlasil. Zdravím.

Ešte sa nik nezmienil o tom ako hučí ventilátor ked máte spálňu na ventilátorom. a či môžte spať..

Ďakujem! Skvelé!

Ďakujem za peknú prednášku, už sa to nevidí tak jednoduché vysvetlenie so všetkým čo k tomu patrí a od človeka ktorý tomu rozumie Ľudia asi zabudli starú múdrosť : "Ak nevieš niečo vysvetliť jednou vetou, znamená to že tomu nerozumieš" Mňa by ešte len zaujímalo ako určuje výrobca tie výkonové krivky (1 ... 5), konkrétne pri akej vlhkosti to merali, a či sú to praktické merania alebo len výpočtom, sú v tom započítané aj straty pre odmrazovanie vyparniku? Ako sa hovorí "papier znesie veľa" Tepelné čerpadlo je principiálne len chladnička naopak, a ľad je tepelný izolant. Neviem či mám vadný teplmoer ale u nás ak je vonku -5°C tak vonkajšia vlhkosť je cca 60%. Myslím si že tepelné čerpadlo je super vec ale musíte si dvakrát premyslieť do akých podmienok ho chcete použiť. Myslím si že do upršaného a vlhkého prostredia to nemá význam. A v lete je zas asi efektívnejšie mať poriadnu akumulačnú nádrž a solárne kolektory, tých 15W pre čerpadielko asi neprekoná žiadne tepelné čerpadlo v lete.

V úvode je chyba. Kvety a rastliny produkujú kyslík z CO2 - fotosyntéza. Inak super video

Dobrý deň Chcem vás poprosiť o radu ako nastaviť rekuperáciu. Respektíve ako často vetrať či pár krát do dňa a poriadne alebo stále a pomali.

To co su za dristy? Ty si zapinas a vipinas bojler na vodu? Nastavis na novom ultra zateplenom dome 23 stupnov a mas ich tam a das 23 stupnov cez leto a podlahovka ti to nachladi. A rekuperacka ti spravy tiez svoje. Je vidiet ze to vyskusane nemas. Su to domnienky. Realita je ina.Pane profesore.ty das detom do domu klimu???? Ty teroristo.tridsat domov mame s podlahovkou chladenych a funguje to uplne perfektne.dal by som ti 100000€ pokutu za dezinformacie a hoaxi. Tvoj papier znesie asi vsetko ale skutocnost je uplne ina. Dom bez rekuperacky neni dom a bez pasivneho chladenia tak isto neni dom. Ty si normalny ojebavac.

Ked je minus 5-10 je tepelny zisk cez velke okna tak velky ze tepelne cerpadlo nemusi ist. Cez den samozrejme. Tepelne cerpadlo sa s kondenzacnym kotlom neda zrovnavat kondenzacny kotol je mercedes. Mi davame len tepelne cerpadlo lebo s nim aj chladime.

Cela tato technologia ma zmysel, ked je ticha, ked mam elektrinu zadarmo z PERC PERT IBC TOPCON a inych mono panelov, a to je prave v obdobi, ked nepotrebujem topit. Ak ta technologia zerie plyn a uhlie z polskych alebo nemeckych elektrarni, ak mi cela ulica huci ako v sobotu ked nastartuje kazdy kosacky tak este tato technologia nie je pouzitelna a sucasne ekologicka. Ak bude jadrova energia o 200 rokov konecne lacna, nebudeme potrebovat v zime tepelne cerpadla, ale to je zase o vede, vedomostiach a fyike ktorej zatial vobec nerozumieme, kvantova chromodznamika a kvantova gravitacia este stale nepopisuje realitu dostatocne presne, preto nevieme vyuyivat okolity Vesmir ako zdroj energie pre planetu.

S tym zakrytím podlahy to tak je, strop ma dostupnejsiu vacsiu plochu tým padom je aj vacsi podiel sálavej zložky. Rozlozenie teploty v priestore pobytu cloveka je vraj pri podlahovom a stropnom vykurovaní takmer rovnake (niekolko desatin stupna rozdiel), rozdiel je len pri pocite nášlapu na podlahu (salanie stropu vraj dokaze aj trochu zohriat podlahu-ale nie o vela). Ak uz sa mam rozhodnut pre jeden system (podlaha/strop) nie je lepšie stropne vykurovanie/chladenie napr. v betonovom strope a na podlahy pouzit hrubšie drevo, resp koberce v izbach? Aktívna rekuperacia s chladením by nedokazala aspon ciastocne odvlhčit vzduch? dakujem

Vonku je 34 ale ja chladim cele leto na 20-21 stupnov s tym ze klimu mam nastavenu cez den na 17 stupnov a v noci vypnutu, nikdy ziaden problem - toshiba daseikai 9…

Predsa su starociami overene stravebne materialy, ktore dostatocne reguluju vhlkost v zime, ergo nie je potrebne vobec riesit suchy vzduch. A v lete, ak niekomu vlhkost nevyhovuje tak si ju lahko odvhcovacom znizi. A ked mi vadi kondenzacia, tak si naprogramujem napr. 8 meracov vlhkosti na kazdu miestnost, dalsich 16 rozmiestnim po pozemku a spocitam a dam do HA parametre a program v NODE RED alebo javascripte, ktory bude riadit prevadzku cerpadla a ked nie je efektivna, zapne plyn. A ked som doma a vadi mi znizeny COP, tak pouzijem drevo a naakumuloujem dostatok energie na 24 - 36 hodin.

Ach, kilowaty pomiesane s kilowathodinami. Ale zaujimavy obsah, to bez debaty, vdaka :)

Nastavene 20 ked je vonku 34? Veruze nie, moju klimu nastavujem cez den na 16 ked je vonku 34, aby som nemusel chladit v noci lebo mam fotovoltaiku…

Protože je zkrátka jednodušší a lukrativnější prodat zákazníkovi navíc ještě klimatizaci a argumentovat, že to jinak nejde, než se postarat aby to šlo :)

O2 nie je problem, CO2 je problem.... mam problem drzat co2 pod 1200ppm s jednou jednotkou zehnder comfospot 50, budem kupovat druhu

Tu by som Vám oponoval, vetranie je výmena vzduchu či otvorením okna alebo nútene ventilátorom, rekuperácia vzduchu je vetranie spojené s návratom tepla späť do budovy. Samozrejme nie 100% ale dobrý entalpický rekuperátor vie vrátiť blízko 80%.

Rozumný systém kúrenia aj chladenia musí obsahovať kontrolu rosného bodu, teda poznať aj vlhkosť vzduchu vo vnútri. To je pri chladení podláh či stien alfa a omega. Treba si uvedomiť že všetky klimatizácie majú odvod kondenzu pretože tam k roseniu dochádza a je to normálny jav. Ale u chladení podláh či stien k nemu dôjsť nesmie, to znamená že chladenie sa musí držať nad rosným bodom.

Ďakujem za pekné video. Pridám svoj pohľad užívateľa-laika po 3 sezónach v našej novostavbe. Projekt môjho 2-podlažného domu obsahoval aj klimatizáciu, počas realizácie stavby sa nakoniec nezabudovala a chladím v lete len podlahou s TČ (čo ma stálo +300€ navyše vs cca 5-7 tis.€ (?) za klimatizácie). Dom je v nadmorskej výške 400 m, Horehronie. To že má podlahovka dlhý nábeh a dobeh nepovažujem za nevýhodu ale za vlastnosť, vyriešil som to časovým nastavením zapnutia chladenia skoro ráno, kedy sa poobede už efekt chladenia naplno prejavuje a trvá do večera aj keď sa chladenie vypína o cca 11:00 hod.. Výstupnú teplotu vody mám nastavenú na 19 st. , nikde som si zatiaľ nevšimol rosenie. Teplota v dome je v horúčavách (vonku 33-36 st.) týmto držaná celodenne stabilne na úrovni 22-23 st. A hlavne - v mojom prípade sa jedná len o cca 5 dní v roku, kedy vôbec potrebujem aktívne chladiť. Klimatizácia by pre mňa bola neefektívna (uznávam, niekde na juhu, juhozápade Slovenska je situácia asi iná). To vysúšanie vzduchu klimatizáciou považujem za dvojsečnú zbraň - mnohým ľudom vrátane mojej ženy to spôsobuje zdravotné problémy. Inak obrovský pozitívny efekt na udržanie nízkej teploty v lete u mňa malo doplnenie juhovýchodných a juhozápadných okien o vonkajšie žalúzie - to skoro úplne eliminovalo potrebu chladenia, nakoľko v noci sa otvorenými oknami dom dostatočne vychladí (okrem tropických nocí). Zhrniem svoj názor - pre nové domy s TČ s chladením mimo najteplejších oblastí Slovenska je na zváženie potreba ďalšej klimatizácie.

Teoreticky je to podané dobre. S mnohým sa da súhlasiť. A naozaj je výhodné plošné chladenie kombinovať s klimatizáciou alebo aktívnou rekuperáciou (často je to naozaj nutnosť). Ale na druhej strane je vždy dobre, ak si technici odskúšajú teóriu v praxi. Ja sám doma chladím podlahou a stenami a určite by som to za klimatizáciu nemenil. Občasné odvlhčovanie v lete riešim 2 ks odvhčovačov na 250 m2 obytnej plochy. Rovnako chladiaci výkon je úplne inak vnímaný plošným chladením a inak klimatizáciou (osobná skúsenosť po 7 rokoch prevádzky). Systém stíha chladiť na 23-25 st.C aj v najväčších horúčavách (pocitovo je to viac ako dostatočné, naopak rodina reklamuje pocit chladu a žiadajú vyššie teploty). Áno, na vlhkosť treba dávať pozor a to najmä nenechávať otvorené okná, ani v noci, keď je vonku chladnejšie. A to čo neodznelo vo videu. Investičné náklady na stropné chladenie sú cca. 2-5x vyššie ako na podlahové chladenie. Ak by sme porovnávali chladenie s lacnejším aktivovaným jadrom, tak tam nie sme na 80 W/m2 a zotrvačnosť je ešte väčší problém. A aj to zakrytie podlahy 60-70% je zavádzajúce (čiže efektívna plocha podlahy 30-40%). V praxi to tak väčšinou nie je. Je to presne opačne. Väčšina nábytku na nožičkách. Dokonca koberec je podlahové chladenie vítaný (vhodný) z hľadiska nižšej tepelnej príjímavosti podlahy. Už nebudem spomínať občianske stavby, kde je možná využiteľnosť stropov na chladenie oveľa horšia, ako podlahy (kolízie s inými profesiami). Absentujú nevýhody klimatizácie - kondenzačné plochy s trvalou vlhkosťou v interiéri, nutnosť pravidelnej údržby a dezinfekcie, výrazne nižšia životnosť voči plošnému chladeniu, nie je vždy možné eliminovať hlučnosť v noci a najmä pocit prúdenia vzduchu spôsobuje časté vypínanie v noci a ráno je značná tepelná nepohoda atd. Preto je nutné posudzovať stavby individuálne, aj vzhľadom na mnohé okrajové podmienky a aj užívateľa (veľmi dôležitý faktor) a nie je žiaľ jedno VŠEOBECNE najlepšie riešenie. Potom by sme my projektanti boli zbytoční a stačilo by zaškoliť niekoľko montážnych partií a my sa môžeme venovať inému :-) Ale s týmto som sa počas svojej praxe nestretol. Ale videl som a "denne" vidím stavby, kde ani stropné chladenie a ani dokonca existujúce klimatizačné systémy nestačia (neplnia dostatočne funkciu) a paradoxne ich občas dopĺňame podlahovým chladením (doplnenie funkcie pre existujúce podlahové vykurovanie). Preto nie som za jedno NAJLEPŠIE riešenie.

Vďaka za pekne podané video, ktoré môže pochopiť aj laik. Teraz nech sa už rozhodne každý sám a bude mať to, čo si vybral. Ja používam na vykurovanie tepelné čerpadlo a na chladenie klasické klimatizačné jednotky a som spokojný..

Super vysvetlujuce video, ale argument "aby sa zenam nekazili ucesy" ma totalne zabil :D .... asi ma zmysel dakomu do kadernickeho salonu, ale nemyslim ze niekto riesi klimu alebo odvlhcovac lebo sa mu kazi uces :D .... Ale k veci, ak mam doma nejaku meteostanicu, alebo radiobudik ktory ukazuje vlhkost vzduchu - zohladnuje vo vypocte vlhkosti vzduchu teplotu? Je to od vyrobcu alebo sa mam spoliehat na tu hodnotu ci nie?

úžasné video, děkuji!

Zdravim vas uvažujem o kupe TČ a popravde už som s tych informacii jelen mam RD bez zateplenia vymenene okna 2sklo jedny radia TČ druhy odradzuju aby som do toho nešiel sam už neviem kde je pravda dival som sa na firmu Acond zaujalo ma ta vysoka teplota do radiatorov 75 stupnou vztahuje sa dotacia OD štatu aj na tieto čerpadla kurim uhlim a bojler mam čisto na elektriku mury su 50 cm hrube 160m2 plocha neviem aku mam teplotnu stratu domu ponuky ktore som dostal od inych dodavatelov boli poddimenzovane boli by ste ochotny mi spravit cennovu ponuku a poradit tak aby som bol v teple a spokojny samozrejme sme na slovesku a cena hra rolu Dakujem za odpoved pardon za pravopis

Perfektne video.

Páčia sa mi vaše videá! Majú hlavu aj pätu 😉 A ako dlhoročný používateľ rekuperácie v pasívnom dome, s vašimi názormi plne súhlasím. Želám veľa spokojných klientov!

opäť veľmi pekne profesionálne logicky a ľudsky vysvetlené. ďakujem

pán ing.zapomněl jste říci,že nepřítel TČ je 4EZ a vy.

Dobrý deň pán Horvat. Odporúčate klimatizáciu na odvlhcocanie vzduchu, pretože vysoká vlhkosť robí dusno, zvyšuje pocitovu teplotu. Rozumiem tomu, len nebola by potom lepšia voľba odvlhcovač vzduchu namiesto klimatizácie? Da sa porovnať, ktorý sposob odvlhcovania je efektívnejší, t.j. energeticky menej nákladný? Ďakujem.

Pekne vysvetlenie

Miloš, veľmi elegantne si to vysvetlil.👍

pán inžinier. bojím sa že ste sa pustili do boja s veternými mlynmi. tu ľudia nechápu, že si majú vypnúť hmlové svetla cez deň. že sa pri odbočovaní do prava majú držať pravej krajnice. a keď do ľava, tak sa majú držať stredovej čiary na ceste, že ľavý pruh slúži rýchlejším vozidlám aj v obci (viď vyhláška). Majú problém s koncentráciou a počúvať vety do konca.... My ostatní Vám ďakujeme za snahu, pomoc a cenné rady. držte sa a všetko dobré. nenechajte sa znechutiť!

Klimatizacie neprivadzaju 500m3 vzduchu, neprinasaju vzduch z vonku do vnutra….Pan odbornik, vy myslite ze ano?

skvele video

To je správny pán. Žiaľ ťažko sa mu uverí že to je to je úmyselná sabotáž. Nie je možné aby to vo vláde nevedeli. To je presne tak ako zrušenie polnohospodárstva a 1200 kamiónov chodí. Zločinci vo vláde a naivní voliči čo stale takých volia.

Tu by mali zmeniť aj to že prečo si človek čo nemá dokončenú školu si mohol urobiť kurz resp. chladiarensku školu pretože preto je málo chladiarov ... Treba to celé zmeniť určite

Súhlasím... podporujem

To akože keď časom príde k poklesu tlaku, tak sa klimatizácia zahodí, to nemyslíte vážne. V každej klimatizácii časom prichádza k úniku, takže dopĺňanie je potrebné.

Len doplnim prakticky priklad s konkretnymi cislami, ked je vonku okolo spominanych 3-5 stupnov, dajme tomu 4 stupne a vlhkost nejakych 60% RH, tak rosny bod (dew point, respektive freeze point) je -2.7 stupna. Cerpadlo odobera energiu z vyparniku, cim ho mierne ochladi. Ked sa teplota vonkajsich komponentov dostane pod uroven rosneho bodu, cize pod -2.7 stupna, zacne sa na nom kondenzovat voda, respektive (pri zapornej teplote) sa na nom zacne desublimovat voda zo vzduchu, cize vznikat lad alebo namraza. Lad/sneh/namraza maju tu nevyhodu, ze tepelne izoluju a teda zabranuju cerpadlu odcerpavat teplo z vonkajsieho prostredia a presuvat ho k vam dnu. Preto je efektivnejsie pouzit nejaku energiu na docasne zvysenie teploty odparnika nad 0, reverznym procesom alebo kratkodobym elektrickym ohriatim odparnika, aby sa lad roztopil a vo forme vody odtiekol prec. Potom moze zas pokracovat bezne vykurovanie, kym sa zas nevytvori namraza. A takto dookola. Ak je vonkajsia relativna vlhkost nizsia, napr 30% RH pri tych istych 4och stupnoch, tak freeze point vyjde na -10.7*C. Byt vyrobcom cerpadla, tak sa ho snazim drzat v rezime, aby som vonkajsi vyparnik nevychladil pod -10, aby nezacala vznikat namraza. Takto nejako to asi vyrobcovia robia.

Myslim ze stare zdroje tepla mu tam budu iba zavadziat :) ale to zisti sam

Vďaka za poučné video. Myslíte, že by rekuperačná jednotka dokázala vyriešiť/znížiť problém s vlhkosťou v nezateplenom dome, v ktorom vznikol problém s vlhkosťou a následnou plesňou po inštalacii plastových okien? Vďaka za akúkoľvek odpoveď.

Dobrý deň. Plánujem centrálnu rekuperáciu no chcem mať aj krb ktorý chcem spárovať s podlahovým teplovodným kurením nakolko alternatívny zdroj bude plyn. Otázka znie v zime viem spárovať krb s rekuperaciou ? A vlastne malo by to zmysel nakolko bude napojené na podlahovku ? Vďaka

Dakujem za video. Ja sa obzeram momentalne po TC s chladivom propan R290. Zaujala ma ceska znacka Mastertherm (s R290 ponuku rozsirili v tomto roku 2024), nemate nejake skusenosti s nimi?

Ako rekuperovať v dome, kde sa kúri pevným palivom? Kúrenie potrebuje na spaľovanie dosť vzduchu, ktorý nasáva pec a ide von komínom. V dome tak vzniká podtlak a teda nasávanie chladu a vlhkosti do múrov, čo značne zvyšuje prestup tepla von cez múry. Naviac sa odoberá veľa kyslíka na dýchanie a praktiky sa komínom odsáva už zohriaty vzduch. Rekuperácia by asi mala v takom prípade zabezpečovať dostatok vzduchu na spaľovanie a vyšší tlak vzduchu v dome voči tlaku vzduchu vonku aby múry nenasávali chlad a vlhkosť. Možno by sa mohlo využiť aj teplo komína na rekuperáciu a ohrev vymieňaného vzduchu. Stratu tepla a ťahu komína jeho ochladením by nahradil ventilátor rekuperácie.

Zaujímalo by ma, či sa tvorí kondenzát na aj vnútornej jednotke používanej len na kúrenie. Mne zatiaľ netreba vôbec chladiť, ale len kúriť. Nezamrzne voda v tej hadičke na odvod kondenzátu vyvedenej von?

Ten hluk by sa dal znížiť asi aj protihlukovými panelmi, ako majú vo zvukových štúdiách. To je ale z nejakého molitánu, ktorý by vo vonkajšom prostredí asi dlho nevydržal. Záleží aj od prúdenia vzduchu, odkiaľ a ktorým smerom fúka vietor. Je to veľký rozdiel. Ktovie či konštruujú tie tepelné čerpadlá tak, aby ich kryty a súčasti nemali rezonančnú frekvenciu zhodnú s frekvenciou ventilátora a kompresora, aby bol hluk nižší.

U kvalitního tč není námraza vůbec žádný problém. Odčerpá trochu tepla z domu během několika minut a jede se dál. A jestli někdo stále nechápe,že i klimatizace je tepelné čerpadlo tak tomu není pomoci. Mám osobně na dvou domech tč vzduch voda a běží to jak má. Jenom nesmí člověk poslouchat chytrolíny aby ta instalace nebyla příliš přetechnizovaná. Je to vcelku jednoduché. Ano, je pravda, že tč se nehodí na každý dům resp otopnou soustavu. Kdo má radiátory a je zvyklý topit podle časového programu tak může zjisti třeba i to, že mu to tepelko dům nevytopí. Podle mě správný návrh tč tkví v tom, že v říjnu ho zapnu a v květnu vypnu. Jede prakticky nonstop na malý výkon s malým příkonem a světě div se v domě je pořád teplo bez velkých výkyvů. Mám vyzkoušeno a měřím spotřebu zvlášť. Na domě vytápěné plochy 170 m2 3,7mWh za rok a na druhém 200 m2 ca 4,5MWh za topnou sezónu. Žádná akumulačka a podobné věci tam nejsou. Jednoduchá instalace. TUV je čistě elektrické s topnou spirálou a průměrná denní spotřeba měřeného bojleru je 6kWh za dencož je asi 1300 korun měsíčně. Nenamáhám tč zbytečně kvůli TUV kvůli pár korunám měsíčně, nemusí jet téměř nikdy na 100 procent. Bod bivalence je při -8 st. Pak si teprv může pomoci přídavným el. kotlem. Statistika hovoří jasně a to 3000 motohodin samotné tč versus pouhých 20 hodin elektrokotle za celou sezónu. To není ani jedno procento. Dneska se výrobci resp jejich PR oddělení předhánějí jak horkou vodu dokáží jejich tepelná udělat. Zde je třeba si říct že vysoká výstupní teplota tč je vykoupení vyšším příkonem kompresoru a samozřejmě vyššími náklady. Ideální teploty výstupu u tč jsou do nějakých 45 stupňů ale lepší je dle mého do 35 stupňů. Podlahovka všude v domě a bez jediného radiátoru je samozřejmě TOP. A nenechejte se uchlácholit třeba vašema ženama historkama kde jako budou sušit boty a já nevím co ještě. Radiátory jsou u novych domu historií stejně jako plynové kotle a elektrokotle. Když už teda tak fancoil. Ale je to zcela zbytečný luxus. Snad jenom koupelnový žebřík napojených na otopnou vodu z podlahovky bych pochopil 😁 stále vlažný. U nás v ČR je spíš problém CENA tč. Jako u jiných věcí jako třeba nové auto, potraviny a další. Třeba v Polsku by si myslím tč za 300tKč nikdo nekoupil. No hodně štěstí při výběru. Já osobně jsem viděl tč daikin z roku 2005 a ještě je v provozu tak si myslím, že ty zařízení by mohli v klidu sloužit 15-20 let. Ještě jsem si všiml u většiny instalaci, že jsou na zemi nebo dosti nízko. Já jsem zavěsil na zeď pod střechu a zdá se mi to nejlepší varianta do 100kg hmotnosti. A taky mám pocit, že to má malý vliv na počet autodefrostů, ale to nejsem schopen nějak zdokumentovat. Počítadlo defrostů nemám. Tak ať se daří.

Ako je to s odmrazovaním vonkajšej jednotky, keď tam nie je okruh vyhrievaný špirálami, ako u TČ vzduch - voda?

akosi zvuk nema to videjko...