Nadherny dokument, ktory doslova nuti k hlbokemu premyslaniu.
@adamsangala868215 күн бұрын
Velmi podstatne. Slovak mal dlh u Zida a musel ist otrocit do Ameriky, aby ho Zid neznicil. Odkial mal Zid tolko penazi ze mohol poziciavat celej dedine?
@ondrejmasnica54613 ай бұрын
😢😢
@ondrejmasnica54613 ай бұрын
Ondrej
@richardjanovsky48359 ай бұрын
❤Mali sme v Riecnici Chatu u Durca ❤❤😢
@davidviktora9 ай бұрын
To, co tam jedna babi říkala, že by nikdy nešla do paneláku, že by radšej zomrela... to úplně chápu celým srdcem po tom, co jsem před téměř devíti lety koupil malý domek s pozemkem v lesní osadě. Nikdy bych si nepomyslil, že bych dokázal zapustit kořeny tak rychle a tak hluboko, tady ten domek a příroda okolo má neskutečnou magii. Odsud zpátky do města nebo dokonce do paneláku bych dobrovolně nešel, a to jsem bydlel v paneláku skoro celé mládí. Ta paní mi mluvila z duše.
@martinstaybusy9771 Жыл бұрын
Učitelka nám rozprávala o navšteve Novotneho ktory išiel Starobystrickou dolinou a že kdesi v tých miestach išlo dievča s krávou keď išla ta delegácia tak jej tá krava 🐄 tesne vybehla popred auto . Vtedy prezident Novotný udajne povedal že by tu oblasť tam nechal zalesniť. Dnes vidíme že tam komunisti postavili hento. Ale sú aj informácie že komunisti zamyšlali postaviť tam kde je Kysucká brána múr a za ním by bola obrovská vodná nadrž. Neviem teda kam všade by vysťahovali celé Kysuce
@karoljakub23942 жыл бұрын
Na Kysuciach to stalo vždy za p..u vody. Strýco tam učili za komančov, v 50 rokoch (učiteľov tam dávali za trest). Bola tam fakt bieda (s výnimkou spomínaných Amerikánov), najmä v porovnaní s obcou pri Prievidzi, odkiaľ strýco pochádzali. Chlastali všetci, starí aj malí. Robiť robili, ale ak si nešiel niekde do Ameriky, nemal si sa šancu sa povzniesť.
@pavolsimcisko62342 жыл бұрын
Zdravím.... Súhlasím s názorom RH faktor. Mal som v sedemdesiatich rokoch minulého storočia 20 rokov, mal som motorku a chodil som do Riečnice ku kamarátom. Dnes to nehodnotím tak, že by tam bola bývala bieda. Bolo tam všetko tak vybudované a život sa žil tak, ako v ostatných obciach. Ľudia tam žili veľmi pracovití a keby tam žili doteraz, ten kraj by vyzeral teraz ako vyzerajú územia, ktoré obdivujeme v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku. S pozdravom....
@milossabik98773 жыл бұрын
Nádhera👍
@bez-mena4 жыл бұрын
Škoda, že v dokumente ukázali iba život už vtedy starých ľudí a len staré búdy, ktoré v skutočnosti netvorili väčšinovvé bývanie ľudí v Riečnici a Harvelke. Ľudia mimo kopaníc žili v pekných domoch, aj keď v mnohých prípadoch ešte drevených, pokrytých škridľou, či plechom. Zdravé drevené stavby sa v tamojších prírodných podmienkach maximálne osvedčili. Ale to neboli žiadne domce s hlinenými podlahami. V obci žilo množstvo mladých rodín v nových murovaných domoch. Iba práca na poli, divoká a nedotknutá príroda sú zobrazené autenticky. Riečnica i Harvelka boli v čase pred stavebnou uzáverou vcelku pekne vystavané obce, ľudia žili kultúrne, o hlinených podlahách nič neviem. Dokument preto treba brať s rezervou, dokument je ozaj len o spôsobe života prestarlých ľudí na kopaniciach, žili spôsobom, aký žili za tatíčka Masaryka. Ja o žiadnej biede neviem. Mali sme slušné, čisté bývanie, gazdovstvo. Všetko, čo sme potrebovali, okrem ryže a cukru, sme mali na dvore a v špajzi. Bolo treba poriadne sa spotiť pri dorábaní úrody na neúrodných kopcoch, ale zemiaky a zelenina sa rodili neuveriteľné. Úpadok obcí nastal po stavebnej uzávere, keď sa mladšia generácia už neusadzovala v obciach. Žili sme tam perfektný život napriek tvrdej práci, tvrdým podnebným i prírodným podmienkam. Socializmus bol pre Kysuce požehnaním. A nepodpísal sa ani na úpadku religiozity obyvateľstva. V obciach pulzoval kultúrny život, pevne spätý s tradíciami. Čo dnes viem oceniť, medziľudské vzťahy boli na dnes už nevídanej úrovni. Ako sa hovorí, človek človeku bol bratom, nie vlkom. Pána Chrena osobne som poznala. V dokumente sa na konci mihol jeho murovaný dom. Žiadna šindľom pokrytá búda. Dokument, ak mal byť pravdivý, mal ukázať AJ normálny život v - na tú dobu- moderných obciach. Ale to nebol jeho zámer. Škoda.
@ondrejmasnica155 жыл бұрын
poznam tych ludy
@ondrejmasnica155 жыл бұрын
moji dedovia musedisť do ameriky
@challenger3602 жыл бұрын
My great grandmother was Maria Masnica . My great grandfather left Slovakia for America and came back in 1902 to marry a Masnica women because his father Jan Roman told him they were very strong and beautiful women and come from a good family.
@ondrejmasnica51075 жыл бұрын
tieš som tam žil a biedu trel
@bez-mena4 жыл бұрын
Hm, tiež som tam žila a o žiadnej biede neviem. Žilo sa tam obtiažne kvôli drsným prírodným podmienkam, ktoré z iného pohľadu boli veľmi romantické a nádherné. Ale bieda? V čase natáčania toho dokumentu žiadna bieda tam nebola. Bieda bola za 1. ČSR.