V jednoduchosti je krása.

Kostol milosrdnych bratov kňaz nielen ostal spievať s ľudom ale aj klačal 🙏😇

Toto bola improvizácia, ale mohol by som to prepísať na noty

To bola isto improvizácia.

Ďakujem za komentár. Vaše konštatovanie je zaujímavé, bohužiaľ však pri doprovode takého množstva ľudí prichádzajú do úvahy mnohé ďalšie faktory, ktoré ste nezohľadnili. Spomínate "ťahanicu" a "pohrebný sprievod", no pri skúsenostiach s doprovodom množstva spievajúcich by ste si všimli, že zhromaždenie má väčsinou tendenciu ponáhľať pri dlhých notách (ako správne spomínate začiatok prvej strofy) a zároveň má tendenciu spomaľovať pri krátkych (osminových) notách (môžete počuť napr. na začiatku refrénu). Aj z toho dôvodu volím "plávajúce" tempo, a snažím sa dosiahnuť kompromis, aby 1000 ľudí spievalo jednotne a zároveň majestátne, slavnostne a nie hekticky uponáhľane.

​@@FrantisekBeerTak je pravdou, že ja si niekedy pri hre pripadám ako "metronóm", ale ľuďom som to párkrát pred sv. omšou vysvetlil, že 90% piesní sú "valčík alebo polka", a nech si pri speve virtuálne tancujú, a hneď ten spev bude jednoduchší a istejší. Ale asi je pravdou, že v katedrále je to o inom, ako keď je v kostole 300-400 ľudí, ktorých viem "potiahnuť" občasným stacattom, keď treba, alebo spevom. A keď sú dlhšie medzihry, ako napríklad v piesni "Raduj sa Cirkev Kristova", alebo "Ó, Mária bolestivá", tak medzihru v tempe dám na Tutti, a ľudia pochopia, že treba v rytme "dopočítať" 1-2-3-4, 2-2-3-4 a až tak začať ďalší verš. Ale neberte to, že kritizujem, hudobne mám ďaleko od vašich kvalít, len rytmicky mi to proste prišlo mimo (bez rytmu a s tým súvisiacej "veselosti").