60 rokov Ľubovnianskeho múzea

Každý národ na svete si po celé stáročia vytváral svoju vlastnú kultúru, ktorá sa postupne dotvárala a prechádzala cez mnohé pokolenia. Významný podiel kultúrneho dedičstva každého národa tvorí jeho hmotná a nehmotná zložka. Najvýznamnejšiu časť kultúrneho dedičstva predstavuje pamiatkový fond pozostávajúci z národných kultúrnych pamiatok - ktorými sú hrady, zámky, kaštiele, sakrálne stavby, meštianske domy, alebo pamiatky ľudového staviteľstva. Pre uchovávanie pamiatok, ako odkazu predkov pre budúce generácie, slúžia múzea. História zakladania múzeí siaha do hlbokej histórie ľudstva. Príbeh ľubovnianskeho múzea sa začal písať v minulom storočí a v čase, keď hrad Ľubovňa mal vo vlastníctve gróf Ján Zámoyski s maželkou Izabelou z kráľovského rodu de Bourbón. Gróf Zámoyski mal v pláne na hrade zriadiť múzeum v ktorom chcel prezentovať históriu, kultúru a bohatý zbierkový fond z regiónov Spiša a Šariša. Pre začiatok si zriadil malé múzeum, kde boli umiestnené pečatidlá, vzácne listiny a iné predmety umeleckej hodnoty. Prišiel však rok 1944 a rodina Jána Zámoyského bola donútená opustiť ľubovnianske panstvo. Hrad Ľubovňa zostal opustený. Sen o založení múzea sa nenaplnil. Do Starej Ľubovne sa gróf už nikdy nevrátil. S novou myšlienkou založenia múzea prišiel Andrej Čepišák. Myšlienka sa podarila a už v roku 1956 bolo v Starej Ľubovni založené Ľubovnianske múzeum. Pre priestory múzea mesto vyčlenilo aj objekt, ktorý staroľubovňania poznajú ako Provinčný dom, alebo Pod fiľorami.60. výročie zastihlo Ľubovnianske múzeum v najlepšej kondícii. Neznamená to, že múzeum nemá ďalšie plány a vízie. Azda najväčším plánom pre budúcnosť je obnova paláca Ľubomirských. Ide o palác, ktorý bol v roku 1966 sprístupnený verejnosti so svojim počiatočným zbierkovým fondom. Prehliadka expozícii vtedy trvala 20 minút. Dnes návšteva hradu presahuje dve hodiny.

[@prahamusic0194]

Prospešné pre vzdelávanie našej regionálnej histórie. Ďakujem