Žabí kôň (2291 m.n.m.) východným hrebeňom (III+, OS, free solo)

Moje staršie tatranské videá: / @slovaktreasures
Môj instagram: / _martinkrajicek_
Paťov instagram: / patohiking
Môj Tik Tok: / martinkrajicek
Paťov Tik Tok: / patrikalpinist
Žabí kôň sme sa pokúšali vyliezť už minulý rok na jeseň, ale počasie nás otočilo ešte pred nástupom. Skaly boli klzké a silný vietor nás nepustil ďalej. Druhý pokus sme absolvovali pred dvoma týždňami a hoci predpoveď počasia bola priaznivá, nízka oblačnosť nás otočila už pri Žabích plesách. Rovnako neúspešný bol aj pokus pred týždňom a ten nás mrzel najviac, lebo sme sa prebojovali až na Žabí balkón, ale vietor a pocitový chlad bol neúprosný a tak sme sa rozhodli predsa len ešte počkať. Zo Žabieho koňa sa stala obsesia posledných dní a kvôli nej som dokonca odriekol kamarátovi dohodnutú účasť na Spartan Race v Šamoríne, čo ma mrzí, lebo 16 km trať a menej prekážok mi max. vyhovovala.
Hovorí sa že spontánne akcie dopadnú najlepšie a náš štvrtý pokus sme začali nečakane v sobotu ráno. Celú noc som nespal a kedže počasie sa celkom fajn zaktualizovalo, bolo rozhodnuté! Volám Paťovi, berieme 70 metrové lano (to sme nakoniec ani nepoužili) a vyrážame. Po príchode na Popradské pleso sa začína trhať ranná oblačnosť, slnko príjemné hreje, iba vietor je celkom svieži. Pred prvým zlaňákom ešte stále silno fúka, ale už sme rozhodnutí! Vieme že po zlanení do Žabieho sedla už niet návratu, cesta vedia iba smerom hore. Božstvá nám zoslali skvelú poľskú partiu, ktorá nemala problém, aby sme zlanili na ich dvojičkách a mohli sme sa tak sústrediť iba na samotné lezenie. Ak by si niekto myslel, že sme samovrahovia, ktorí si nevážia život, tak je dôležité, aby som uviedol na pravú mieru, že lezenie na Žabom koňovi nepatrí k ťažkým. Jediný problém je permanentná a výrazná expozícia, na ktorú sme už ale s Paťom navyknutí. Navyše, hrebeň sme mali kvalitne naštudovaný a napozeraný, preto sme si mohli dovoliť liezť aj bez istenia, išli sme už ťažšie veci. Dolný kôň iba prebehneme, ani nečakáme a lezieme údajne najťažšiu vec na hrebeni, výšvih na Horného koňa. Mne osobne sa zdal najťažší krátky výšvih v hornej časti, kde bola skala dosť hladká a chytov menej, no aj tak nič náročné. Celý výstup po východnom hrebeni nám trval možno 20-30 minút vrátane prestávok na fotenie. Na vrchole strávime asi hodinku, opäť sa stretávame s troma poľskými chlopákmi, ktorí nám gratulujú k voľnému prelezu a zlaňáky riešime opäť spoločným lanom. Najskôr krátky cca 10 metrový na strategickejšie miesto a potom 60 metrový druhý zlaňák až na zostupový chodník.
Keď som videl pred možno šiestimi rokmi free solo Dominika Sochu, zdalo sa mi nemožné preliezť hrebeň bez istenia, no a v sobotu keď sme sedeli pod vežou som si ešte stále pretieral oči a neveril som, že niečo podobné som dokázal aj ja so skvelým parťákom, navyše pri premiérovej návšteve Žabieho koňa. A mám pocit, že s veľmi výraznou rezervou, čo má napĺňa optimizmom pred ďalšími plánmi.
Fyzicky preverení, mentálne zocelení!
Trasa: Štrbské pleso - Popradské pleso - Žabie plesá - Žabie sedlo - Žabí kôň - Žabie plesá - Popradské pleso - Štrbské pleso
Dĺžka: 15 km
Prevýšenie: 1000 m
Date: 13/7/2024
Location: High Tatras, Slovakia