Škoda, že tieto videá nebudú mať nijaké zhliadnutia, pretože väčšinu Slovákov to bohužiaľ vôbec nezaujíma. Vynikajúci podcast, palec hore
@jakubcerveny81943 жыл бұрын
Mňa to zaujíma a je to perfektné
@0Cico04 жыл бұрын
Starovek ma fascinuje, akí boli v tých časoch ľudia vyspelí. Čomu nerozumiem je, ako prebiehala komunikácia medzi vzdialenými národmi, napríklad Rimania s Číňanmi a podobne. A tiež tá dlhovekosť, či je pravda koľko sa dožívali, kľudne cez 100 rokov. Ramesse II mal niečo cez 90, Mojžiš tuším 130? A kto žil na území ktoré je teraz zaplavené Čiernym morom, naozaj žili obri - ľudia vysokí 2,5 až 3m? Spomínali ich viaceré kultúry. Pravda či bájka pre publikum?
@miroslavigaz45684 жыл бұрын
Kultúrne kontakty sa ťažko rekonštruujú - jednak je pramálo literárnej evidencie (často len v narážkach), archeologicky je zase zmätočné interpretovať nálezy rímskej či ďalekoorientálnej proveniencie v jednom alebo druhom kultúrnom areáli ako dôkaz priameho spojenia; častejšie sa artefakty nachádzajú na ich pomedziach. Kontakty sa zrejme realizovali sprostredkovane a pomocou obchodníkov, ktorí podnikali dlhšie výpravy za tovarom a mali aj logistiku a práve know-how - vedeli, kam idú, ako to tam vyzerá, poprípade sa vedeli dorozumieť a poznali životný štýl danej populácie. Nemožno ale veriť všetkému, čo nám staroveké pramene zanechali zazanamenané - vždy je dôležitý kontext. Dlhovekosť sa napríklad často prisudzovala mudrcom alebo výnimočne obdareným ľuďom, aby sa tým zvýraznila aura ich jedinečnosti. Na druhej strane, hyperbolizované vlastnosti, ako napr. práve veľká výška (a teraz si treba predstaviť, že pre mediterránneho človeka s priemernou výškou 150-160 cm sa mohol aj Kelt z vnútrozemskej Európy so 175 cm javiť ako obor) môžu dokumentovať buď neznalosť konkrétnych pomerov = autor im kvôli stereotypu alebo s účelom zastrašenia a zvýraznenia neprirodzenej inakosti prisúdi práve takýto atribút, alebo môže ísť aj o rozprávačskú techniku = staroveké diela sa často čítali pred obecenstvom, predávali sa, šlo vo svojej podstate tiež o určitú (hoci nie modernú) formu biznisu. Keď chce človek zarobiť na tom, že sa vydal na cestu do ďalekej krajiny, tak rozprávanie plné fantastických prvkov je tou najlepšou alternatívou, pretože je pre neznalých poslucháčov príťažlivé. Svoje urobí aj vtedajší literárny vkus (hovorí sa tomu konvencia žánru) - keď píšete rozprávanie o nejakej krajine, dodržiavate nepísané pravidlá, ako o nej písať (ktoré už pred vami boli zavedené a čitatelia práve preto očakávajú, že aj vaše rozprávanie sa ich bude držať) - a tak sa môže stať, že takýto staroveký cestopis obsahuje práve líčenie dnešným slovníkom povedané rozprávkových bytostí či pozoruhodností. A samozrejme, môže ísť o propagandu či rozšírené rozprávania na základe mytológie alebo iného kultúrneho substrátu, ktoré si civilizácie o sebe a svojom okolí prirodzene tvoria.