Рет қаралды 14,357
हिरण्यगर्भः समवर्तताग्रे भूतस्य जातः पतिरेक आसीत् ।
स दाधार पृथिवीं द्यामुतेमां कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥ 1
হিরণ্যগর্ভঃ সমবর্ততাগ্রে ভূতস্য জাতঃ পতিরেক আসীৎ ।
স দাধার পৃথিবীং দ্যামুতেমাং কস্মৈ দেবায় হবিষা বিধেম ।।১।।
First Hiranyagarbha was born from God, before any other thing manifested in this universe. By virtue of birth, He became the sole Lord of all the spheres of existence, and bore this earth, the heaven and the extensive space between them.
Let us worship with oblations that Lord (Prajapati) who is of the form of bliss, and is effulgent.
य आत्मदा बलदा यस्य विश्व उपासते प्रशिषं यस्य देवाः ।
यस्य छायामृतं यस्य मृत्युः कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥ 2
য আত্মদা ৰলদা যস্য বিশ্ব উপাসতে প্রশিষং যস্য দেবাঃ ।
যস্য ছায়ামৃতং যস্য মৃত্যুঃ কস্মৈ দেবায় হবিষা বিধেম ।।২।।
God who gives soul to everything, who instills strength and vigour into everything; whose excellent governance all beings - even the gods - pray for and obey;
And to whom immortality and death are mere shadows -- that Lord (Prajapati) who is of the form of bliss, and is effulgent, let us worship with oblations.
यः प्राणतो निमिषतो महित्वैक इद्राजा जगतो बभूव ।
य ईशे अस्य द्विपदश्चतुष्पदः कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥ 3
যঃ প্রাণতো নিমিষতো মহিত্বৈক ইদ্রাজা জগতো ৰভূব ।
য ঈশে অস্য দ্বিপদশ্চতুষ্পদঃ কস্মৈ দেবায় হবিষা বিধেম ।।৩।।
He who by his own greatness has verily become the unaided sovereign ruler of all living beings that move, breathe and wink;
He who rules over this manifested universe of bipeds and quadrupeds -- that blissful, effulgent Lord (Prajapati) let us worship with oblations.
यस्येमे हिमवन्तो महित्वा यस्य समुद्रं रसया सहाहुः ।
यस्येमाः प्रदिशो यस्य बाहू कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥ 4
যস্যেমে হিমবন্তো মহিত্বা যস্য সমুদ্রং রসয়া সহাহুঃ ।
যস্যেমাঃ প্রদিশো যস্য ৰাহূ কস্মৈ দেবায় হবিষা বিধেম ।।
Whose greatness and glory, the wise say, are these snow-clad mountains; Whose great glory, the knowers of creation say, are the oceans and the rivers; To Whose authority the intermediate directions of space are subjected to ; To Whom, the intermediate quarters of space (prominent like shoulders), are a power; that blissful, and effulgent Lord let us worship with oblations.
येन द्यौरुग्रा पृथिवी च दृळ्हा येन स्व स्तभितं येन नाकः ।
यो अन्तरिक्षे रजसो विमानः कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥5
যেন দ্যৌরুগ্রা পৃথিবী চ দৃळ्হা যেন স্ব স্তভিতং যেন নাকঃ ।
যো অন্তরিক্ষে রজসো বিমানঃ কস্মৈ দেবায় হবিষা বিধেম ।।৫।।
Let us worship with oblations that blissful, effulgent God, by whom the sky is made vast and awe-inspiring, and the earth is set firm, by whom the heaven and the Sun are stationed in proper places, and who is the creator of waters in the space.
यं क्रन्दसी अवसा तस्तभाने अभ्यैक्षेतां मनसा रेजमाने ।
यत्राधि सूर उदितो विभाति कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥ 6
যং ক্রন্দসী অবসা তস্তভানে অভ্যৈক্ষেতাং মনসা রেজমানে ।
যত্রাধি সুর উদিতো বিভাতি কস্মৈ দেবায় হবিষা বিধেম ।।৬।।
Whom the radiant deities, heaven and the earth - firmly established for the protection of the world - viewed in mind as the source of their strength and greatness ; and based in Whom the sun rises and shines - that blissful, effulgent Lord, let us worship with oblations.
आपो ह यद्बृहतीः विश्वम् आयन् गर्भं दधानः जनयन्तीः अग्निम् ।
ततो देवानां समवर्तत असौः एकः कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥ 7
আপো হ যদ্ ৰৃহতীঃ বিশ্বম্ আয়ন্ গর্ভং দধানঃ জনয়ন্তীঃ অগ্নিম্ ।
ততো দেবানাং সমবর্তত অসৌঃ একঃ কস্মৈ দেবায় হবিষা বিধেম ।।৭।।
The great waters, for the sake of producing fire (and all other elements in the universe), bore Prajapati in seed form and pervaded the entire universe. From those great waters Prajapati ,the sole life-breath of gods and other beings, was born. Let us worship that blissful, effulgent Lord (Prajapati) with oblations.
यश्चिदापो महिना पर्यपश्यद्दक्षं दधाना जनयन्तीर्यज्ञम् ।
यो देवेष्वधि देव एक आसीत्कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥ 8
यः चित् आपः महिना परि अपश्यत् दक्षं दधानः जनयन्तीः यज्ञम् ।
यो देवेषु अधि देव एक आसीत् कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥ 8
যঃ চিৎ আপঃ মহিনা পরি অপশ্যৎ দক্ষং দধানঃ জনয়ন্তীঃ যজ্ঞম্ ।
যো দেবেষু অধি দেব এক আসীৎ কস্মৈ দেবায় হবিষা বিধেম ।।৮।।
म नो हिंसीत् जनिता यः पृथिव्या यो वा दिवं सत्यधर्मा जजान ।
यः च अपः चन्द्राः बृहतीः जजान कस्मै देवाय हविषा विधेम ॥ 9
ম নো হিংসীৎ জনিতা যঃ পৃথিব্যা যো বা দিবং সত্যধর্মা জজান ।
যঃ চ অপঃ চন্দ্রাঃ বৃহতীঃ জজান কস্মৈ দেবায় হবিষা বিধেম ।।৯।।
प्रजापते न त्वदेतान्यन्यो विश्वा जातानि परि ता बभूव ।
त्कामास्ते जुहुमस्तन्नो अस्तु वयं स्याम पतयो रयीणाम् ॥ 10
প্রজাপতে ন ত্বদেতান্যন্যো বিশ্বা জাতানি পরি তা ৰভূব ।
ত্কামাস্তে জুহুমস্তন্নো অস্তু বয়ং স্যাম পতয়ো রয়ীণাম্ ।।১০।।