Рет қаралды 5,576
Keď som si v jeden letný podvečer roku 2015 zapol televízor, aby som si pozrel večerný program, natrafil som na takúto pozvánku. No a pretože nad návštevou Markízy na jej Deň otvorených dverí som sa zamýšľal už niekoľko rokov, tentoraz som sa rozhodol naozaj ísť. Nik ďalší z rodiny o tento výlet záujem neprejavil a tak som využil to, že pocestujem sám a rozhodol som sa ísť nočným vlakom s príchodom do Bratislavy skoro ráno, čo sa neskôr ukázalo ako strategicky veľmi správne rozhodnutie.
Pre osamelého pasažiera cestujúceho nočným vlakom je spánok zrejme jediná činnosť, ktorou si možno cestu skrátiť. Cesta teda ubehla relatívne rýchlo a ja som bol čoskoro v Bratislave. Markíza ale sídli v Záhorskej Bystrici, z bratislavskej hlavnej železničnej stanice som teda musel ešte nejaké to cestovanie podniknúť.
Po príchode na nádvorie pred budovou markízy som sa ocitol takmer sám. Okrem mňa tam bolo ešte asi 10 ľudí. Nečudo, veď nebolo hádam ešte ani 6 hodín ráno. Neznalý veci miestnych pomerov, ktoré tu v deň otvorených dverí panujú, som sa bezstarostne potuloval po okolí, obzeral, fotil, filmoval rybičky v jazierku a nevšímal si, ako pred vstupom do budovy rastie rad postupne prichádzajúcich návštevníkov. Keď už bolo v rade asi 50 ľudí, pochopil som, že sem tak zavčasu ráno prišli práve preto, aby boli v rade medzi prvými. Okamžite som sa teda zaradil aj ja. Ľudia v tomto rade totiž čakali na otvorenie budovy Markízy, kam po skupinách chodili na exkurziu štúdií, redakcií a ostatných interiérov televízie.
Po takmer dvoj-hodinovom čakaní prišiel konečne čas oficiálneho slávnostného zahájenia Dňa otvorených dverí, ktorého hlavnými aktérmi boli najpopulárnejší predstavitelia a sám pán generálny riaditeľ televízie.
Keď sa akt oficiálneho slávnostného zahájenia skončil, otvorili sa aj dvere do budovy pre návštevníkov čakajúcich v rade. A tak som sa medzi prvými dostal dovnútra aj ja. Sprievodca nás previedol štúdiami, redakciami a ostatnými interiérmi televízie, plných známych protagonistov i menej známych technických pracovníkov. Všetci samozrejme pripravení na fotografovanie s návštevníkmi, čo som prirodzene využil aj ja.
Keď naša skupina po exkurzii vyšla z budovy televízie, pochopil som, že prísť zavčasu ráno a do radu sa postaviť medzi prvými, bolo naozaj správne rozhodnutie. Rad čakajúcich, ktorý som totiž zbadal, bol teraz už niekoľkonásobne dlhší, takže poslední v ňom sa do budovy na exkurziu možno ani nedostali.
Vonku to pripomínalo jeden veľký zábavný jarmok. Mnoho zaujímavých, zábavných a športových aktivít tu bolo pripravených aj pre deti. Súčasne tu prebiehalo viacero autogramiád, kde fanúšikovia mohli svoje idoly požiadať o podpis. Čakanie však bolo vo väčšine prípadov pomerne vyčerpávajúce, takže na svoje si prišli aj stánky s občerstvením.
Jednou z naozaj výnimočných atrakcií bol výhliadkový let vrtuľníkom. (ponad areál televízie Markíza a priľahlé oblasti.)
Hlavným dejiskom celého podujatia však bolo pódium, na ktorom sa so svojimi predstaveniami vystriedali tí najpopulárnejší predstavitelia slovenského šou-biznisu.
Deň otvorených dverí televízie Markíza bol svojou náplňou taký pestrý a rôznorodý, že aj keď som tam bol od skorého rána, nedokázal som uspokojivo navštíviť všetky atrakcie. A tak, keď sa po 12-ich hodinách pobytu schyľovalo k 18-tej hodine večer, rozhodol som sa, že nasadnem do autobusu a pôjdem domov. To ale asi nebude len také jednoduché! Najprv na zástavke a potom aj v autobuse bolo „tak trochu“ „husto“. Počas jazdy stojac síce iba na jednej nohe, na konečnú som sa predsa len šťastlivo dostal.
Domov som cestoval znovu nočným vlakom; hoci poriadne unavený, ale zato plný krásnych a nevšedných zážitkov.