FÍHA tralala - BUDE TO KRÁSNE - O Šípkovej Ruženke

  Рет қаралды 621,527

FÍHA tralala

FÍHA tralala

Күн бұрын

Podporte našu tvorbu:
website► www.fihatralala.sk
www.budetokras...
facebook► / fihatralala
/ budetokrasne
instagram► / fiha_tralala
/ bude_to_krasne
Tento príbeh venujeme všetkým ľuďom, ktorí veria v šťastné konce!
Lyrics:
Kde bolo tam bolo, bol jeden kráľ,
niekto mu najväčšie šťastie dal.
Kým do sto narátal,
v zámockých komnatách
princezná Ruženka od svadby za rok
uzrela tento svet. Oslavuj, zámok!
Šťastný kráľ si zavolal tri Sudičky,
Iba tie pre veselé detičky.
Na jednu zabudol.
Možno, že nestihol.
Hnevá sa sudička, že mu nechýba.
Za toto zaplatí, obrovská chyba!
Súdim ti, Ruženka, keď dospeješ,
pichneš sa do prsta, to isté je.
Pre hlúposť ocinka,
chuderka malinká,
nestihneš urobiť ani pár krokov,
do spánku upadneš až na sto rokov!
Ticho a mráz, zábava skončila,
sudička stoj! Kam si sa ukryla?
Kráľ celkom nešťastný,
zo zúfalstva, vášní
prikázal v záhrade vykopať ruže,
Zatupiť nožnice, meče aj nože.
„Ružové záhony sú bez tŕňov,
vytvoril som ti bezpečný domov.
Neboj sa Ruženka,
usmej sa, dcérenka.“
Prvý rok ubehol kráľovi rýchlo.
Všetci sa radujú:
nič ju nepichlo.
Druhý rok tešia sa dvorné dámy:
„Ach, tá je krásna! Nie sú to fámy.“
Tretí rok Ruženka
už nie je malinká.
Ako puk ružičky do krásy rastie,
pán kráľ ju objíma:
“Si naše šťastie.“
Štvrtý rok, piaty, šiesty aj siedmy...
Dospelosť neminie Ruženku, ver mi.
Krutý hlas sudičky
otca budí, ničí.
Zakaždým, keď narodeniny slávi,
visí nad dcérkou tieň, žiaľ šťastiu bráni.
Šediny pribudli kráľovnej matke,
aj dobrým sudičkám. Poviem to v skratke:
Prišiel ten deň, ktorý nik nechcel zažiť,
deň, kedy Ruženku museli strážiť.
Osemnásť sviečok jej na torte svieti.
„Dospelá princezná, môžeš mať deti,
môžeš sa vydávať, niekoho ľúbiť,
princovi srdce dať, lásku mu sľúbiť,
len v dnešný deň zostaň vo veži sama!
Zamknem ťa, nikomu dnes neotváraj!“
Princezná zaplače:
Zvláštna oslava.
Prečo mám práve dnes zostať tu sama?
A zrazu pozrie do tmavého kúta.
Netuší, že vidí storočné putá.
Pristúpi bližšie k tomu kolovrátku,
Nudím sa, zahrám sa aspoň na priadku.
Vreteno zakliate do ruky vzala,
pichla sa do prsta a už zaspáva.
Kde bolo tam bolo, bol jeden kráľ,
niekto mu jediné šťastie vzal.
Niekde tam v záhradách
tichučko zaspala
šípová Ruženka, aj celý zámok,
niekto im prisúdil storočný spánok.
A teraz musíme čakať sto rokov,
kým nám svet vychová lepších prorokov.
Snáď prídeš, odvážny a čestný princ,
hádam ti v láske nezabráni nič
Keď bozkom ukončíš storočnú noc
snáď aj nás prebudíš.
Príď na pomoc!

Пікірлер