Modlitba a obete za zomrelých sú dôležitejšie ako pochovávanie

Na večný život poukazujú skutky milosrdenstva pochovávať mŕtvych a modliť sa za živých i mŕtvych. Základné vieroučné pravdy týkajúce sa tejto témy zhrňuje Dušan Jurák, farár v Dolných Orešanoch, ktorý to podčiarkol konkrétnymi príkladmi a faktom, že pred Bohom má skutočnú hodnotu to, čo sme urobili z lásky.
Dušan Jurák na úvod pripomenul príbeh Tobiho zo Svätého písma, ktorý napriek zákazu pochovával tajne mŕtvych. Farár z Dolných Orešian pripomína aj historické pozadie udalostí zo života Tobiho, ktorý sa musel skrývať pred kráľom. Skutok milosrdenstva pochovávať mŕtvych je aktuálny aj v Novom zákone. Otec Dušan zdôraznil, že v časoch Ježiša odsúdencov nepochovávali, len ich hodili niekde za mesto do rokliny a nikto sa nestaral o ich pochovanie. "Musíme pri tejto príležitosti zdôrazniť, že tak by bolo skončilo aj Kristovo telo. Vieme z evanjelia ako prišiel Jozef z Arymatei za Pilátom a vyžiadal si Kristovo mŕtve telo, aby ho mohol pochovať. A Pilát mu to dovolil. Židovskí kňazi, farizeji a zákonníci s tým nesúhlasili. A tak pochovali Kristovo telo do hrobu. Pre nás patrí pochovanie mŕtvych medzi skutky telesného milosrdenstva. A u nás kresťanov je to spojené aj s preukazovaním pomoci dušiam zomrelých," nechal sa počuť na duchovnej obnove smoleníckeho dekanátu Dušan Jurák. Podľa neho nejde len o pochovanie tela, pretože veríme v život večný a duše smrťou nekončia. Preto pochovávanie a modlitba za zomrelých je skutkom duchovného milosrdenstva. Modlitba a obete za zomrelých sú dôležitejšie ako pochovávanie, alebo starosť o hrob.
Pozrite si nasledujúce video a zistíte prečo sa máme modliť za mŕtvych a prečo ich pochovávať.