Črpkák - javorové drevo, 19.-20. storočie, Mestské múzeum Bratislava

Črpáky sú nádoby na čerpanie - naberanie tekutín - v starších dobách vody, mlieka a iných nápojov. Na našom území črpáky, ktoré boli vlastné pastierskej kultúre, sa používali na pitie mlieka a žinčice na salašoch.
Pastierska kultúra, vrátane umenia pastierov, má na Slovensku starú tradíciu. Jej rozvoj nesporne priamo súvisí s rozvojom salašníctva u nás, so zavádzaním pastierskeho hospodárenia, ktoré sa začalo rozvíjať vplyvom valaskej kolonizácie najmä v 15. a 17. storočí.
Typy črpákov
Na Slovensku sa rozvinuli tri hlavné typy črpákov:
Východoslovenský typ, alebo tiež gemerský, je konštrukčne najjednoduchší, pretože nádobka i ucho sú zhotovené z jedného kusa dreva. Tento typ sa niekedy označuje aj ako celistvý. Na jeho výrobu sa najčastejšie používal javor.
Severoslovenský typ, alebo tiež liptovský. Pri tomto type sa na spojenie ucha s nádobkou využíva stolárska a tesárska technika spájania dvoch samostatných driev bez použitia klincov - rybina, preto sa tento typ zvykne nazývať aj rybinový. Na jeho výrobu sa tiež zvykol používať javor.
Stredoslovenský typ, alebo tiež detviansky. Tento typ črpáka mal ucho spojené s nádobkou v hornej časti zúbkom, ktorý sa ucho zavesí na nádobku a v spodnej časti drevenou, medenou alebo kovovou, najčastejšie však mosadznou obrúčkou pretiahnutou cez výrez na uchu. Takto zhotovený črpák možno ľahko rozložiť i zložiť, preto sa tiež nazývala skladaný. Na jeho zhotovenie sa v minulosti najčastejšie používal svor.
Konštrukcia i tvar jednotlivých črpákov ovplyvnili aj spôsob ich odkladania. Východoslovenské črpáky sa spravidla odkladali na poličku, pri severoslovenských sa využíval kónický tvar nádobky a ohnutie ucha - vešali sa po obvode putery alebo gelety, stredoslovenské sa vešali výrezom v dolnej časti ucha na klince vbité do stien koliby.
Výzdoba črpákov
Rezbárska výzdoba sa sústreďovala na ucho črpáka. Vedľa starších geometrických motívov sa črpáky zdobili najmä zvieracími a figurálnymi motívmi zo života a práce na salaši.
Slovenské pastierske umenie vtlačilo slovenskému ľudovému umeniu osobitý charakter, ktorý sa prejavuje najmä v drevorezbe. V nej prvé miesto zastávajú práve črpáky. Hoci ako funkčná nádoba na pitie sa vyskytujú už od nepamäti aj mimo nášho etnika, predsa len na našom území, používané ako salašnícke nádoby, vyznačujú sa vlastnými konštrukčnými i dekoratívnymi znakmi.
Popis:
Datovanie: 19. storočie
Formát: mosadz. obruč, výška 9 cm, priemer dna 11,7 cm
Typ: drevo: vyrezávanie (povrchová úprava)
Zbierka: Múzeum mesta Bratislavy
www.slovakiana.sk/virtualna-e...

[@jankog11]

Vyska 9cm???...ale asi len nadobka bez ucha, inak si to neviem predstavit...:)