Tibor Eliot Rostas: Korporátnym fašistom musíme vziať kľúče od miešačky

Päťdesiate siedme vydanie Diskusie na palete so spisovateľom, publicistom a šéfredaktorom časopisu Zem&Vek Tiborom Eliotom Rostasom. Na úvod zaznelo, že po prvý raz kandiduje na politický post - v júnových voľbách sa uchádza o miesto poslanca Európskeho parlamentu na kandidátke hnutia Republika. V rámci časopisu Zem&Vek sa prioritne venuje geopolitike, a nech by eurovoľby dopadli akokoľvek, je podľa neho jeho povinnosťou, ako aj povinnosťou jeho spolupracovníkov, pokračovať predovšetkým v mierových snahách. Ako dodal, politika je schopnosť oslovovať a presvedčiť ľudí, čo doteraz robil aj ako spisovateľ a novinár.
Na otázku, prečo sa o nadchádzajúcich európskych voľbách hovorí ako o posledných, odpovedal, že sú zlomové a spomenutý predpoklad je oprávnený. Tvrdí, že silno centralizovaná Európska únia je v súčasnej podobe neudržateľná najmä preto, že zásadným spôsobom prestáva akceptovať vôľu jej členských štátov. A ak by Brusel dosiahol zrušenie právo veta, potom naozaj musíme hovoriť o posledných eurovoľbách, rozširovaní ligy nepodvolených štátov, ich definitívneho odchodu z EÚ vrátane Slovenska a následného zániku únie.
Ako kandidát na poslanca EP sa nechce obmedziť len na kritiku fungovania EÚ, ale chce napríklad aktívne rozvíjať vizionárske koncepty spolupráce s krajinami, ktoré doteraz bežná Európa nebrala do úvahy, ako sú Irán, Rusko alebo Čína. Zdôraznil, že s tímom svojich spolupracovníkov má premyslené, ako sa v rámci europarlamentu stretávať i s predstaviteľmi krajín BRICS či Šanghajskej dohody. Tiež chce iniciovať vyhlásenie referenda, v ktorom by sa ľudia vyjadrili, či chcú alebo nechcú, aby sme zotrvali v NATO. V tejto súvislosti poznamenal, že sa neakceptovala schopnosť Ruska integrovať sa do novej mapy starého kontinentu.
Pokračoval, že dostal pozvanie do ruského Petrohradu, kde sa pri príležitosti májových osláv víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne stretne aj so známym ruským filozofom Alexandrom Duginom. Chcel by s ním prioritne diskutovať o postavení štátov strednej Európy a ich kooperácie s Ruskom a Euráziou. Venoval sa aj téme izraelsko-palestínskeho konflitu a vojny na Ukrajine. Spomenul tiež tému možného opätovného pripojenia Podkarpatskej Rusi k územiu Slovenska, kde žije množstvo našich krajanov rusínskeho pôvodu. Podľa jeho názoru by sa tak mohlo stať po skončení rusko-ukrajinského konfliktu na základe plebiscitu, pričom túto otázku označil za plne legitímnu.
Na záver rozhovoru rozobral mediálne prostredie na Slovensku a cenzorské útoky liberálneho režimu na nezávislé médiá. Kým elektronické médiá opätovne zapli po niekoľkých mesiacoch, časopis Zem&Vek je stále na indexe zahraničných korporácií vlastniacich u nás obchodné reťazce. V spojitosti s tým spomenul sorosovský projekt Konšpirátori.sk, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do súťaže voľného trhu a nedemokraticky z neho vyraďuje nepohodlné médiá. Ľudí, ktorí to riadia, nazval fašistami. Korporátny fašizmus zasahujúci do slobody slova, by mala súčasná vláda zastaviť, povedal. Pokračoval, že na porušovanie demokracie a plurality nielen v mediálnej sfére, ale aj v oblasti knižnej distribúcie by si mali posvietiť najmä ministerstvo kultúry a Protimonopolný úrad SR, pôsobiaci v gescii rezortu hospodárstva. Upozornil, že u nás naďalej funguje cenzúra a “kľúče od miešačky” stále nemajú demokratické a vlastenecké sily, ale veľké nadnárodné korporácie, ovládajúce mediálny priestor a sociálne siete.