Východoslovenská galéria - Košice 07 2014 GEO - TEXT

Názov výstavy: Geo-Text
kamera, strih, postprodukcia: Victor Bleha
Lokalita: Východoslovenská galéria, Hlavná 27, Košice, výstavná sieň „B“ a „C“
Vernisáž výstavy: 18. september 2014 o 17:00 hod.
Trvanie výstavy: 19. september - 26. október 2014
Vystavujúci autori: Blažej Baláž, Mária Balážová, Zuzana Branišová, Roman Gajdoš
Autor projektu: Blažej Baláž
Kurátor: Mgr. Michaela Guillaume, PhD.
Koncepcia výstavy Geo-Text, ako rezultuje už z názvu, je komprimáciou kardinálneho zacielenia tvorby zúčastnených autorov. Hoci pozadie výstavy Geo-Text by sme na prvý pohľad hľadali v profesijnom stretnutí týchto štyroch výtvarníkov na pôde Trnavskej univerzity, pri čítaní ich diel sa nám ponúkajú širšie príbuzenské kontexty.
Primárnou analýzou prichádzame k členeniu 2+2; dvaja pedagógovia verzus dvaja ich študenti - dve rozdielne generácie. Vzhľadom na výtvarné stvárnenie diferencujeme dvojicu Mária Balážová a Roman Gajdoš, tvoriacich v dikcii postgeometrického abstraktného vyjadrenia a dvojicu Zuzana Branišová a Blažej Baláž, využívajúcich prevažne postkonceptuálnu artikuláciu s explicitným alebo implicitným použitím textu.
Previazanosť, i keď nie zjavná v prvom pláne, je čitateľná v dvoch rovinách: prvou je značná čistota vo výtvarnom výraze všetkých štyroch autorov a druhou je priestor formovania konceptu. Všetci štyria tvoria na báze svojrázneho konceptu (obsahového alebo obrazového), ktorého pole skúmajú s perzistujúcou silou a bohatým tvorivým (často i osobným) nasadením s využitím špecifických znakov. Reflexia spojená s istou dávkou generalizácie nám umožňuje identifikovať spoločného menovateľa: koncept- znak - odkaz, ktoré sa v jednotlivých prípadoch premietajú do príslušnej roviny.
Koncept osobnej mytológie s odkazom na genderovú problematiku je v prípade Márie Balážovej (1956) vyjadrený znakom hadej hlavy. Od roku 1992, kedy datujeme vznik Hadej geometrie, autorka kompozičnými princípmi vyjadruje kultúrne, spirituálne, historické až personálne obsahy. Archetypálny tvar hadej hlavy i tela nesie viaceré konotačné roviny, jeho redukovaná, geometrizovaná figúra však významne akcentuje ženské pohlavie. Genderovú problematiku autorka rozširuje, keď ikonografiu kompozícií obohatí o mužský princíp, čím radikálnejšie polarizuje obrazový priestor a prináša novú - vzťahovú rovinu mužsko-ženskej interaktivity.
Blažej Baláž (1958) zastrešuje široké pole výtvarného vyjadrovania, v ktorom nadväzuje na neokonceptuálne a postkonceptuálne tendencie. Vo vystavených prácach rieši najmä otázky postkoloniálneho aspektu vývinu nášho geopolitického priestoru so zameraním najmä na ideológiu, ekonomiku, socio-kultúrny rozmer v časovom intervale posledných 40 rokov. Kritický postoj Blažeja Baláža sa odráža v najčistejšom znaku ľudskej komunikácie - v podobe štrukturovaného textu. Umiestnením textu na zámerne vybraný, personálne alebo všeobecne identifikovateľný, ale vždy osobne „označkovaný“ (mastnotou) materiál, multiplikuje rovinu odkazov, ktorá ako celok vytvára akýsi transmoderný hypertext.
Diapazón prác Zuzany Branišovej (1980) je širší vzhľadom k jej participácii na poli dizajnu a úžitkového umenia. Ústredné ideové otázky voľnej tvorby sú personálne a spirituálne témy, predovšetkým temporalita, ľudská myseľ, medziľudské vzťahy. Inštalácie a videoprojekcie nesú simplexné postminimálne, konceptuálne alebo postkonceptuálne stvárnenie a sú pozoruhodné svojou subtílnosťou a čistotou. V konfrontácii s aktuálnymi problémami v pedagogickej činnosti je súčasťou autorkinho expozé - nóvum - projekt inštalácie Nihil est in intellectu quin prius feurit in sensu, ktorý je prezentáciou participatívneho umenia.
V maliarskej tvorbe Romana Gajdoša (1983) nachádzame v organizovaní obrazovej plochy zdanlivo protikladnú polohu v synergii fotorealizmu a postgeometrickej abstrakcie. Jeho obrazový koncept je charakteristický „zmrazením určitého miesta“ a následnou tvorivou premaľbou v zjednodušených schematizovaných geometrických líniách. Výsledný obraz si ponecháva charakter urbánnej štruktúry, odkazuje však k neosobnej architektonickej geometrickej štruktúre bez možnosti identifikovania reality objektu.