Zdravie v dobe plastovej: BPA a jeho správanie v našom organizme

00:00 Úvod
01:09 Čo sa počas prednáške dozviete
03:05 Prostredie - plasty všade okolo nás
05:42 - kategórie plastov
06:56 Hormóny a správna funkcia neuroendokrinného systému
- neuroendokrinný systém
08:15 - endokrinný systém
09:28 Endokrinná disrupcia - narušenie správnej funkcie hormónov
11:46 - faktory ovplyvňujúce účinok endokrinne alkívnej látky (EAL)
13:51 - dôsledky pôsobenia EAL
16:29 - molekulárny princíp účinkovania EAL
20:52 - dôsledky pôsobenia endokrinného disruptora (EDC)
24:30 - hodnotenie bezpečnosti látok
27:58 Bisfenol A - kde sa nachádza a ako pôsobí
30:44 - koncentrácie BPA a zdroje expozície BPA
34:28 - väzba BPA na estrogénové receptory (ER)
35:57 - fyziologické dôsledky pôsobenia BPA (podpora epiteliálno-mezenchýmového prechodu, metabolické zmeny, reprodukčné zmeny)
40:39 - čo sa deje v organizmoch bez ER?
42:27 - účinky BPA nezávislé od ER
43:19 - regulačné opatrenia v EÚ
44:43 Alternatívy. Vieme BPA nahradiť?
45:58 Možnosti eliminácie. Vieme sa BPA „zbaviť“? (metabolizmus, biodegradácia, fytoremediácie, degradácia pomocou nízkoteplotnej plazmy)
50:02 Katedra genetiky Prírodovedeckej fakulty UK na socialnych sieťach
50:43 Diskusia
Na prednáške budeme hovoriť o tom, ako má správne fungovať neuroendokrinný systém človeka a akým spôsobom môže byť jeho fyziologická funkcia ovplyvnená látkami z prostredia. Bližšie si predstavíme látku s názvom bisfenol A (BPA), ktorá sa používa na výrobu polykarbonátových plastov a epoxidových živíc. Problémom je, že BPA sa z týchto materiálov dokáže uvoľňovať a dostávať sa tak do všetkých zložiek životného prostredia, kde sa akumuluje. Preto sa často označuje za environmentálny polutant. Cez potravový reťazec môže dostávať aj do organizmov žijúcich v tomto prostredí, a teda aj do tela človeka. Zistilo sa, že BPA v organizme pôsobí ako endokrinný disruptor. Endokrinná disrupcia však nie je jediným negatívnym prejavom BPA v organizme. Vysvetlíme si, čo to znamená a prečo je pre zdravie človeka potenciálne ohrozujúce, ak je dlhodobo vystavený účinkom environmentálnych polutantov. Dozvieme sa, aké náhrady za ne sú v súčasnosti dostupné, či sú rovnako rizikové a či existujú spôsoby, ako ich z prostredia eliminovať.
Mgr. Ivana Kyzeková, PhD., pracuje v Laboratóriu genetickej toxikológie na Katedre genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa spolu s kolegami venuje objasňovaniu mechanizmov účinku bioaktívnych látok v rôznych typoch eukaryotických buniek. Doktorka Kyzeková sa špeciálne zaoberá skúmaním látky bisfenol A (BPA), ktorá sa dostáva cez potravový reťazec do organizmu človeka a negatívne vplýva na jeho zdravie.