Neurobiológia pamäte | Dominika Fričová
37:34
Prvky v ohrození | Michal Májek
41:06
Пікірлер
@jirkadolezal8127
@jirkadolezal8127 14 сағат бұрын
👍👍👍👍👍👍👍👍👍👍👍
@daviddry77
@daviddry77 17 сағат бұрын
Věděl byste prosím konkrétně pasáž, která by se v Bibli v knihách královských měla dotýkat hodnoty čísla π? Čistě se zaměřením na matematiku jsem Bibli ještě nepročítal... 😏
@miroslavjati7751
@miroslavjati7751 23 сағат бұрын
Dominika Fričová hovorí (0:19:19): “ tieto obrázky (obrázky mogu) sú pekné, a naznačujú nám, ako mozog funguje, ale tej komplexite nerozumieme, lebo ho nevieme študovať v prirodzenom prostredí” A preto si dovolím položiť jej túto otázku: Čo si Dominika Fričová predstavuje pod pojmom “študovať mozog v prirodzenom prostredí”? Resp., ako konkrétne by ho chcela študovať, aby pochopila jeho komplexnosť? PS: Predpokladám, že má predstavu o tom, ako podrobne je ľudský mozog dnes už zmapovaný.
@raysubject
@raysubject 19 сағат бұрын
Zeby naprilad nejakou buducou generaciou zariadeni typu Neuralink, schopnych streamovat data 24/7 ?
@miroslavjati7751
@miroslavjati7751 23 сағат бұрын
Dominika Fričová nám znovu pripomenula, čo všetko nevieme o mozgu, t.j. to, čo sme sa dozvedeli o mozgu už aj pred rokom, resp. už aj pred 2 rokmi, resp. už aj pred 10 rokmi. No, za pozitívum považujem to, že vynechala štandardnú frázu neurovedcov, ktorá znie “dnes vieme o mozgu podstatne viac, ako sme vedeli pred rokom”, resp. pred 2 rokmi, resp. pred 10 rokmi. Neviem, či iba ja mám ten dojem, že prednášky o ľudskom mozgu “akoby boli stále tie isté, t.j., akoby boli písané cez kopirák”. Iba prednášatelia sa menia.
@bububu12345
@bububu12345 Күн бұрын
Internet nás musí vzdelávať.
@marcelbalaz8731
@marcelbalaz8731 2 күн бұрын
Zaujímavá a veľmi dobrá prednáška. Dobre sa na to pozeralo. Tanec bol príjemný bonus ku zaujímavým informáciám.
@momentum7828
@momentum7828 2 күн бұрын
To je presne samozrejme ano ano 🤝🤝
@jirkadolezal8127
@jirkadolezal8127 2 күн бұрын
👍👍👍👍👍👍👍👍👍
@user-km1vt6ib1r
@user-km1vt6ib1r 3 күн бұрын
Ty hajzeľ, ako by si tomu fašistovi Goringovi z oka vypadol! Aj ideológiu máš rovnakú,!!!
@janyakov7655
@janyakov7655 3 күн бұрын
a čo je to teda tá elementárna častica? lebo matematická štruktúra je aj koleso na bicykli. a tiež neredukovateľná grupa je aj pasca na myši. naučili sa učene mlátiť hubou, ale v podstate nikto nič nevie.
@tgx3529
@tgx3529 3 күн бұрын
Kuličky by byly lepší, jsou hladké ve všech směrech. Derivace je super!
@jirkadolezal8127
@jirkadolezal8127 4 күн бұрын
Parada
@wallpapermasterofficial
@wallpapermasterofficial 6 күн бұрын
Nemyslím si že to je takto
@tgx3529
@tgx3529 6 күн бұрын
Obyčejní lidé prostě skálopevně věří v platnost matematických vzorců, že učitel má pravdu, tak to prostě tak je a musí to tak být. Jedna věc je logické poskládání jednotlivých vět, které na sebe navazují, jiná už je věc, co si matematici definovali, jaké přijali axiómy. Definovat si můžeme cokoliv. Musí to mít ovšem nějaký smysl, musí to dál rozvíjet teorii. Na některé otázky nebyli matematici schopni odpovědět až dodnes. Jedním z takových problémů byla až do nedávna ( když to vezmu vzhledem k době existence matematiky) hypotéza kontinua. Teprve v osmdesátých letech profesor Vopěnka z MFFUK vymyslel zdůvodnění. Matematika je natolik chudá, že není schopna dokázat platnost této hypotézy. Nemá na to prostředky. Jinými slovy řečeno, není postavena na božích základech.
@lubokrutislav7977
@lubokrutislav7977 7 күн бұрын
Uhorkový šalát??😂
@peterpancik
@peterpancik 8 күн бұрын
30:30 jzss na to som kedysi veelmi davno nasiel nejaku webstranku kde bolo normalne vysvetlovane, ze ked chces klamat tak oci ti zabiehaju inde ako ked sa rozpamatavas a hovoris pravdu, ze ked pozeras dole tak to je dake negativne ci co a preto sa aj hovori ze hlavu hore, dufal som ze Dominika tento experiment potvrdi alebo vyvrati :D
@lenkacervena8093
@lenkacervena8093 8 күн бұрын
Já se dívám mimo když musím mluvit o něčem, o čem mluvit nechcu
@dankahlavata
@dankahlavata 8 күн бұрын
nevidno dobre, per partes mám rada
@labrador43674
@labrador43674 14 күн бұрын
Len na pobavenie napíšem, že zlé jazyky hovoria, že chémia je jedna diferenciálna rovnica vo fyzike, ktorú matematici nevedia vo všeobecnosti presne riešiť.
@labrador43674
@labrador43674 14 күн бұрын
Len by si mohol obliecť niečo iné než to smiešne pyžamo
@marekcsokolyi825
@marekcsokolyi825 16 күн бұрын
Prečo by sa radčej nekolonizovat Kepler planétu než tieto plinove obry
@MatFyzjeIn
@MatFyzjeIn 16 күн бұрын
planéta Kepler je vzdialená 1800 svetelných rokov. Cesta na túto planétu by nám pri dnešných technológiách pohonu rakety trvala viac ako 30 miliónov rokov.
@EliteTvmanhere6551
@EliteTvmanhere6551 17 күн бұрын
I wish I could watch this video in English to understand it better
@pavelkrajtl6487
@pavelkrajtl6487 19 күн бұрын
30:55 ale dövera vo vedu... pro ni je věda jako víra, církev
@pavelkrajtl6487
@pavelkrajtl6487 19 күн бұрын
4:26 Na začátku přednášky o vědeckém myšlení doporučuje slepě věřit
@stanostanko2750
@stanostanko2750 19 күн бұрын
vznikne z toho krava.....
@danieleliasik
@danieleliasik 20 күн бұрын
Biele ledky nepotrebujú na biele svetlo zelený a červene svetlo. Princíp je rovnaký ako pri žiarovkách s nizkotlakovym orrutovym vybijom, teda v luminiscencii. Potrebujeme zdroj žiarenia s fotonmi ktoré majú vyššiu energiu a na luminifire sa premieňajú na fotóny s nižšou energiou a tým vytvoria cele biele spektrum svela.
@tomast103
@tomast103 21 күн бұрын
dobrá prednáška, až na tie konšpirácie na konci. ( posledné cca 4 minuty )
@milanlitvaj3350
@milanlitvaj3350 21 күн бұрын
Fantasticka prednaska! Je to malo rozoberana tema, a je perfektne podana. Aj ked to asi malo ludi zaujima
@vladimiralena9129
@vladimiralena9129 22 күн бұрын
👍👍👍
@Nothing1007
@Nothing1007 22 күн бұрын
Učitelka nám dala z tohto 20 otázek teraz to musím celé sledovaaaaať..... Nece sa mi... Dufam ze si tento komentar nevsimne....
@operanekouse
@operanekouse 23 күн бұрын
Dobrý den, znamená opravdu tepelná smrt vesmíru skutečnost, že plynutí času přestane dávat smysl a nebude možno určit, zda plyne dopředu nebo dozadu nebo vůbec, když se vesmír (prostor) dál bude rozpínat zrychlenou expanzí? To je přece také jednosměrný děj, a jako takový dává smysl jedině v čase. Nebyla by vlastně docela kulantní definice času, že je to veličina, která udává změnu (v) prostoru? Nota bene je čas s prostorem prakticky neoddělitelně provázán a spolu s ním se i zakřivuje. Čas ve vesmíru zkrátka umožňuje dynamiku, změnu, pohyb, děj. I to že ho měří hodiny je umožněno nějakým pohybem, změnou, periodickým dějem. Opravte mě, jestli jsem něco opomněl, snadno jsem samozřejmě mohl coby pouhý amatér. Anebo je to natolik banální myšlenka, že nestojí ani za řeč, to je také klidně možné. 🙂
@operanekouse
@operanekouse 23 күн бұрын
Super! 👍
@jozefjurcik4840
@jozefjurcik4840 23 күн бұрын
Mám pripomienku k debate pre denník N "Teoretický fyzik Kováčik: Takto overíte guľatosť Zeme aj bez lietania do vesmíru". Ak by sme chceli fotky zo satelitov, alebo lietadiel pospájať na plochej rovine nebolo by to "pokrčené", ale potrhané alebo by sme fotky museli "natiahnúť" aby sa spojili. Presný opak k "obaleniu" pomaranča papierom. Príklad by mohol byť, ak by sme futbalovú lotpu rozstrihli a chceli jej povrch rozprestrieť napríklad na plochom stole.
@Messie74
@Messie74 23 күн бұрын
Ty si riadny magor 😅
@dvck0
@dvck0 24 күн бұрын
Leda prd, ten drát už jsi tím postupem degradoval
@mZUSKA
@mZUSKA 24 күн бұрын
Nebojí sa myšky Dievčatko?
@freezyboi5984
@freezyboi5984 25 күн бұрын
He do be spitting facts
@misesliberty
@misesliberty 26 күн бұрын
tldr 3 až n (n=neviem)
@michalstefanov7050
@michalstefanov7050 26 күн бұрын
To nie je pravda, čo hovoríte, lebo keď urobíte 100 závitov, zmeráte ich pravítkom a potom vydelíte stomi, stále nemáte presnosť na stotinu milimetra, lebo tých 100 závitov ste merali s presnosťou na maximálne jeden milimeter, ale rozhodne nie na stotinu milimetra alebo teda na 0,01 mm. Totižto 1 cm na pravítku je rozdelený na 10 rovnakých častí alebo teda na 10 x 1 mm, čiže Vy sa na stotinu milimetra, milý pán matfyzák, len s použitím pravítka nedostanete nikdy...
@user-ud3ik9mx2i
@user-ud3ik9mx2i 27 күн бұрын
Uplne zbytocny clovek....
@Exiass1337
@Exiass1337 Күн бұрын
Řekl user-ud3ik9mx2i, čurák, kterej nevychodil ani zkurvený učňák
@hmmh-qq
@hmmh-qq 28 күн бұрын
Kvantová mechanika nikdy nie je úplne presná. Každá doba kmitu atómu je odlišná a preto časy atómových hodín by sa nezhodovali, ani keby určitý čas boli spolu na zemi. Výška frekvencie kryštálu neurčuje presnosť hodín, zmenšená perióda síce viacej sekundu rozdelí, ale celkovo môže nastať nepresnosť rovnaká. Cézium je kov, preto v prostredí zreteľne reaguje na magnetické pole a najmä počas pohybu. Gravitačná sila s výškou klesá, to spôsobuje slapové sily a ovplyvňuje to aj fotóny, ktoré na gravitačné pole zreteľne reagujú. Preto Pound-Rebka experiment a ani Hafelu-Keating experiment žiadnu Einsteinovu relativitu nepotvrdili. A v GPS sú družice z pozemných staníc každé dve hodiny synchronizované, GPS prijímače majú hrozne nepresné hodiny a rýchlosť rádiového signálu skrz atmosféru má dosť veľké odchýlky, ktoré nie je možné predvídať. Toto všetko spôsobuje omnoho väčšie odchýlky, ako by nastali pri relativite a preto nejaké drobné korekcie v rámci relativity sú nielen zbytočné, ale ani sa nevykonávajú. GPS sa spresňuje len analyticky, algebraicky, geometricky a aproximačne pomocou 24 družíc a prípadne pomocou pozemných systémov, napr. WAAS, EGNOS, DGPS a QZSS. Relativita v GPS bol len myšlienkový experiment, ale ako sa hovorí - Tisíckrát opakovaná lož sa po čase stáva pravdou.
@hmmh-qq
@hmmh-qq 28 күн бұрын
Konštantná a ani konečná rýchlosť svetla nikdy nebolo dokázané. Teleso síce bude zrýchľovať a druhé teleso bude v pokoji, ale z tohto sa nedá určiť, ktoré teleso sa skutočne pohybuje. Či pôsobí medzi nimi fyzikálna sila, je možné zistiť až vtedy, keď sa navzájom dotýkajú, lenže znovu nemožno určiť, ktoré teleso silu skutočne vyvoláva. Z tohto vyplýva, že z fyzikálneho hľadiska nemožno určiť, ktoré teleso sa neinerciálne pohybuje. Problém s určovaním skutočného pohybu sa podľa princípu ekvivalencie vzťahuje aj na gravitačné zrýchlenie a samozrejme aj na inerciálne vzťažné sústavy. Preto pre myšlienkový experiment "paradox dvojčat" sa oznamuje chybný výsledok. Správne je, že pri návrate a stretnutí na Zemi budú dvojčatá stále rovnako staré.
@radoslavvrabel4866
@radoslavvrabel4866 28 күн бұрын
keď som pozeral teraz live stream štátna maturita z matematiky v Čechách to ako pre mentálne zaostalých no potom spánom bohom na VŠ :D :D :D :D
@dusanzahorec3741
@dusanzahorec3741 29 күн бұрын
Ten mikrofón má byť takto? 🤷
@MatFyzjeIn
@MatFyzjeIn 29 күн бұрын
nie, je opačne :D ale náš mikrofón pre videozáznam je ten čierny na hrudi. Ten na hlave je pre ozvučenie do miestnosti
@katarinagbajobi6620
@katarinagbajobi6620 29 күн бұрын
Super, ze sa taketo veci mohli spristupnit verejnosti aby sa aj laici mohli nieco naucit...:-)
@sonarazlova7178
@sonarazlova7178 29 күн бұрын
Dozvis, protoze ji budeš čist v jinem čase než ty tebou zminovane. Každe dalsi rano jsme totiž chytřejši, tedy jestli celej den nespime😃
@katarinagbajobi6620
@katarinagbajobi6620 29 күн бұрын
Ze nam nikdy na zakladnej a strednej nepodavali matiku takymto zaujmavym sposobom. Toto pochopit je uplne jednoduche. Nic zlozite 😅😅
@petrmachcz
@petrmachcz 29 күн бұрын
Ukrajinské balónky, super! :-)
@danielbrstak5730
@danielbrstak5730 Ай бұрын
Ja by som už konečne uvítal prednášku o tkm, ako si fyzici predstavujú zakrivené a mnohorozmerné priestory. Mne na STU FEI tvrdil doc. Valko, že keď chceš riešiť úlohu,nakresli si situáciu,ktorú analyzuješ. Lenže to platí pre jednoeuché problémy typu šikmý vrh alebo Keplerov problém . Ale čo teória strún a všeobecná relativita ? Ako si tam môže niekto niečo predstaviť ?
@juliusmilo5959
@juliusmilo5959 Ай бұрын
V našich končinách bude oveľa vhodnejšie ak prvý bude nosiť bravčové pečené s kapustou a knedľou a druhý bude nosiť bravčový rezeň so šalátom...A to znamená,že sami si budeme variť len v nedeľu pretože v sobotu dostaneme rezeň so šalátom domov...😁
@956gogo956
@956gogo956 Ай бұрын
skvelá prednáška 😀
@ladislavvalabek7459
@ladislavvalabek7459 Ай бұрын
Do popuku 🤣