Fuuuuha, tento pán sa mi podobným zahmlievaním snažil kontrovať v jednej skupine na fb. Nie som ekonóm, ale svojmu zameraniu rozumiem a to on nešiel pochopiť, tak lial okolo kopec omáčky ako aj v diskusii tu s Jurajom. Juraj klobúk dolu a díky za toto video, mám pocit, že si sa nedozvedel čo si chcel od pána :D
@martoniko17 жыл бұрын
Podla mna je lepsie byt ekonomom ako financnikom. Ekonom moze byt v tricku. Financnik musi mat oblek a koselu.
@murinmarek75424 жыл бұрын
Ekonóm je teoretik a úspešný finančník je reálne bohatý 😄
@josefmutl41912 жыл бұрын
Zajímal by mě rozhovor Juraj Karpiš vs. Dominik Stroukal - možná byste se také neshodli na rozdílu mezi hotovostí a vklady u komerčních bank.
@Nikita-iy3rl7 жыл бұрын
Pán finančník nepovedal tu podstatu, že je to všetko podvod na ľudí. Peniaze vyrábajú peniaze čo je úplne zvrátené. Príde doba čo to všetko krachne a zas bude mať hodnotu poľnohospodár a remeselník. Potom môžu bankári jesť peniaze.
@marekkrajc62456 жыл бұрын
Už sa blíži ...
@okoono55647 жыл бұрын
Myslím, že pán veľmi veľa hovoril, nechcem ho uraziť ale nič nepovedal. Hmlil, zastieral, odvádzal atď. Jednoznačne to nieje to čo ste chceli počuť, na čom ste sa s ním chceli zhodnúť príp. čo ste mu chceli vysvetliť. Asi ste pochopili, že je v tom zapletených toľko ľudí a toľko ľudí o tom nič nevie, že nieje šanca niekomu prehovárať do duše resp. finančníci sú tí poslední čo to budú chcieť počuť, čo budú chcieť počuť ako to je, ak to náhodou nevedia. Hovoriť o pravde im nevyhovuje, oni z tej lži ťažia a živia sa ňou. Aby som veci zjednodušil, tak je to o tom kto môže, nie o tom ako by sa to malo robiť. Ak by sme mohli a mali tú silu/mali tú moc to robiť dobre tak by sme to tak robili. Uvidíme, čo prinesie BTC v čase. CC svet je momentálne asi jediná šanca dostať sa z tohto jedného z najúčinnejších, najmenej pochopených, prekuknutých parazitických systémoch, ktoré kedy na tejto planéte fungovali. Henry Ford povedal, že ľudia nerozumejú systému ako fungujú peniaze, keby tomu rozumeli do zajtra rána by tu bola revolúcia. Človek by povedal, že pre sto rokmi asi nebolo možné sa k takým informáciám dostať. Dnes to možné je a napriek tomu sa dnes aj zajtra ráno ide do roboty, je treba sa predsa čo najviac "zamestnať" aby nám bolo dobre. Slovensku sa v tomto fantasticky darí, dokonca dokáže zamestnávať už aj zahraničné krajiny. Je to špička. Inak k otázke padnutia a nepadnutia finančného systému... Ten nepadne nikdy resp. neudeje sa dáky pád.. pôjde to dovtedy až kým to ľudia prestanú používať a pochopia čo je to zač. Nieje problém tlačiť stále viac peňazí, veď tlačenie je neobmedzené. Len peňazí bude stále viac na rovnaké množstvo surovín, materiálov, statkov, ktoré tu na zemi existuje. Teda za predpokladu, že zem nerastie priamoúmerne spolu s objemom peňazi na nej vytlačených. O 10 rokov bude stáť dnešné maslo za 2 € 4€ a dnešná priemerná mzda 900€ bude 1500-1800€ a ľudia budú šťastný, lebo budú mať viac peňazí. Logické nie ? Ale nepochopili, že blahobyt v ktorom žijú je nie vďaka finančnému systému, ale vďaka technológiám. Tie sú jedinou skutočnou pridanou hodnotou pri vývoji ľudstva v oblasti kvality života resp. v oblasti komfortu/ulahčenia si fyzickej oblasti života. Keby doba čo sa týka technológii nenapredovala, tak by toto fungovanie finančného systému malo pravdepodobne trochu väčší dopad, ale nie o moc. Pretože ani inteligentní výpalínci si nebudú brať tak veľa aby zničili podnik z ktorého im môže pravidleľne tiecť. Budú brať primerane, aby to bolo ako tak únosné a budú to regulovať podľa potreby a napätia spoločnosti, aby sa zbytočne nekonali dáke demonštrácie/nepokoje, ktoré by mali za následok zníženie produktivity a zamestnanosti (doslovne) ľudí, aby sa mohli začať zamestnávať tým čo tu nehrá príp. takými vecami, ktoré by im v živote boli možno ešte o trošku viac prospešné ako si vybrať nové vymakané auto z "tristopadesátich" možných resp. nevyhnutne existujúcich a potrebných modelov ponúkaných na trhu. Samozrejm, veď čo iné by robili s časom, keď nie počas neho pre/na niekoho robili a potom ho investovali tak ako im je "predostreté" prostredníctvom tele-vízie, do nového spyfónu, auta, príp. nejakého chemického doplnku na opravu doj......o kolena. Načo by riešili podstatu vecí, keď je toľko roz(vz)rušujúcich pozlátených k....ín všade okolo, ktorými sa v dnešnej dobe dá už prezentovať na sociálnych sieťach. Na sociálnych s dohľadom sociálneho inžinierstva. Povedzte načo ?
@MMouseX5 жыл бұрын
Tak toto si zabil, suhlasim s kazdym slovom 😉 Len ma mrzi ze ani ludia mne blizki, nie hlupi, len zial prilis pomyleni systemom stale nechapu o com tocim. Ze tlacenie penazi riedi peniaze, ze je to cele len ukludnovanie 99% ludi ktori by zosaleli keby im doslo ako to skutocne je. Pritom by stacilo len naucit sa robit cosi co ludia potrebuju naozaj, za odmenu zit zivot pre seba a nie pre druhych a dovolovat si len tolko, kolko dokazem uniest ked pride zle obdobie 😎
@AndrejDesignSats6 жыл бұрын
"Sporiť nie do kryptomien ale do ľudských myšlienok" - Kvalitka....
@idevpas Жыл бұрын
A čím je kryté zlato?
@selloutBTCselloutBTCrareasfck Жыл бұрын
tym že je vzacne...prirodzene :D
@janpevny65896 жыл бұрын
2:25 sa ozval kávovar De´Longhi :)
5 жыл бұрын
Zhrnutie: komercne banky maju nejake predpisane krytie ~1:25-30 realne to ale kolise kvoli cenam nehnutelnosti, akcii, v skutocnosti (ked dojde k plneniu) to moze byt (vacsinou) menej ale aj viac.... A krytie centralnych bank je postavene hodne "na vode" - pokial sa ekonomike dari a stat dokaze splacat svoje dlhy tak pohoda ( ked je to na hrane tak sa spusti QE), ked sa to vyraznejsie nedari => Argentina, Turecko, JAR a ked je to uplne v riti tak to vyzera ako vo Venezuele ci Zimbabwe. Bitcoin je zabezpeceny ("kryty") vypoctovou silou minerov (spalenou elektrinou) co ma priamu umera s vzacnostou a uzitconstou/ adopciou - teda aj cenou. Cena BTC bude kolisat minimalne ked bude masovo pouzivany resp jeho marketcap porovnatleny napr s €, $. - co moze byt kludne za 8-10 rokov mozno aj skor.
@wondro7 жыл бұрын
Mne hlava stale neberie, ako moze byt legalne vyrabat peniaze metodou frakcnych rezerv.
@AndrejDesignSats6 жыл бұрын
Lebo páni so zbraňami si povedali.
@janyakov76554 жыл бұрын
Pozdr. ...keď si prepočítam nominálnu hodnotu úveru ku dňu poskytnutia napr. 10 ročného úveru na napr. 30% ropa R, 30% pšenica P a 30% zlato Z a spočítam splátky v nominálnej hodnote ku dňu splatenie úveru, teda koľko som splatil, BEZ ÚROKU, zisťujem, že som preplatil úver okrem úroku o povedzme 20 %, a to len z dôvodu zmeny hodnoty základných komodít. nemali by sa tieto skutočnosti pri úveroch zohľadňovať? nie je nominál (na začiatku) ako nominál (na konci). Pokiaľ by som si požičal od niekoho 100% zlato a vrátil by som mu to isté nominálne zlato ale napr. 80%-né zlato, asi by zavreli za podvod. ...Počítal som to, a zistil som, že som približne v troch štvrtinách "vrátil požičané počítané v R,P,Z a zvyšok jednu štvrtinu som platil istinu navyše, samozrejme vyjadrenú v reálnych hodnotách komodít R,P,Z. všetko bez úroku, a teda plus úrok! ak je to blbosť ignorujte. pozdr.
@zpdz4 жыл бұрын
to je strata hodnoty zlych penazi = cenova inflacia. zvycajne sa to viac ci menej uspesne odhaduje do uroku
@tomasxx16 жыл бұрын
Teória záväzku ako hodnoty peňazí mi pripomína Marxovu (a spol.) pracovnú teóriu hodnoty. Rovnaká logika, rovnaká cesta k omylom. :-)
@matikocko31096 жыл бұрын
Takže v podstate petstovka v mojej ponožke je krytá aktívami:) respek. prísľubom vlády, že všetko bude ok a nebude z nej Eurovar. Pripadá mi to skôr, ako lacný gastrolístok na šmejdové menu. Už viem prečo pán Karpiš preferuje krypto......alebo sa mýlim?
@kombasanpracka6 жыл бұрын
mati kocko Realne je opatrnejsi, ako v tychto diskusiach. Cryptu dnes asi az tak neveri a vyuzil ho len na spekulaciu - ako vsetci ostatni. Zaspekuloval si trochu s BTC a uz nedrzi ziaden.
@Terrantulla6 жыл бұрын
Kombašan Pracka A teraz si si dobre zaspekuloval ty :D
@petervice1 Жыл бұрын
Každý je na inej úrovni.Pán je jakoby v pohodě kým všetko šlape tak ok... ale Juraj IDE viac do hlbky.
@martoniko17 жыл бұрын
:-) kto si robi kavu pocas rozhovoru?...
@zpdz7 жыл бұрын
:) Samo Sato
@bojnicancan7 жыл бұрын
Tito dvaja! Vždy všetko pokazia ale niekedy aj opravia :)
@AndrejDesignSats6 жыл бұрын
To je zloduch :D
@xb1t2mm3ujf2 Жыл бұрын
Scherhaufer finančník a nerozumí penězům....
@vladimirdudo38224 жыл бұрын
Sorry, ale nesúhlasím úplne s pánom Sherhauferom. Hodnota aktíva je viazaná predovšetkým na dôveru - to čo sa dnes deje, že peniaze strácajú na hodnote každý deň. Štát si vytvorí dlhopisy národná banka ich kúpi a sú novovytvorené peniaze a takisto aj s úvermi.... Prečo stojí zlato dnes viac ako 2000 $ a v roku 1970 a 35,96 $ ? Pretože banky robia peniaze z ničoho aj prostredníctvom úverov. Keď je bitcoin taký shit ako vraví pán Karpíš prečo ho kupujú už aj správcovské spoločnosti a fondy ? Hmm ? :)
@jozefm88374 ай бұрын
Pán Scherhaufer je finančík, ktorý NEROZUMIE peniazom ale snaží sa to "kvalitne" okecať - hlavne veľmi dlho a rýchlo, len škoda že často opakuje kvázi argumenty. Používa tvrdenia, ktoré sa mu hodia do jeho vlastnej vymyslenej teorie a podporuje tým svoj "široký" pohľad na svet peňazí.
@adrianfaber39372 жыл бұрын
ten pohľad Karpiša, keď povedal, že zlato je len komodita 🤣 kzbin.info/www/bejne/gZ26goRrpM-eqpI
@petrha60677 жыл бұрын
Nic není krytí je jen slib který se prodává :-D
@kombasanpracka6 жыл бұрын
PETR HAMADEJ To plati pre dlhopisy, nie akcie.
@qlukasx6 жыл бұрын
@@kombasanpracka Naozaj si myslite, ze akcie su kryte? Naozaj si myslite, ze majetok akciovej spolocnosti kryje cenu akcii? Ak by akciovka zbankrotovala, aka by bola zostatkova hodnota resp. likvidacny zostatok a do akej vysky by kryl cenu, ktoru ste museli dat za akcie? ... Faktom je, ze cena akcii je vysoko nadhodnotena a moze sa rozplynut ako para nad hrncom ...
@kombasanpracka6 жыл бұрын
@@qlukasx Vy to neuzitocne generalizujete a aplikujete automaticky na vsetky a.s. sveta. Tak napriklad taky VW - keby aj zbankrotoval, vkastni obrovske fyzicke majetky v podobe budov a zariadeni - to vsetko ma realnu hodnotu - na rozdiel od dlhopisoveho prislubu vratenia pozicanych penazi s urokom. V tom je ten principialny rozdiel. Za dalsie, dlhopis kupujete na urcitu dobu. Akcie mozete drzat akokolvek dlho uznate za vhodne podla situacie. Aj skrachovany podnik ma svoju hodnotu a moze ho skupit ina spolocnost. Pokial ho ta postavi na nohy a vy ste svoje akcie v panike nepredali, o nic ste neprisli - podiel v znovu rastucej firme stale mate. Ale toto amaterskeho investora absolutne nemusi zaujimat - ten sa nevenuje ocenovaniu hodnoty konkretnej spolocnosti a investovaniu do nej - na to potrebuje vzdelanie. Bezny akciovy investor nema fin. prostriedky v potrebne velkom objeme, aby si k zaujimavym akciam co len pricuchol. Bezny retailovy investor vyuziva investovanie cez podielove fondy, v ktorych sa uz dostatocna suma penazi naakumuluje, aby dokazali nakupovat aj tieto zaujimave akcie. Treba ale mat na zreteli, ze tieto fondy (akciove alebo dokonca fondy fondov) v sebe zahrnaju ucastiny na tisicoch az desiatkach tisicoch firiem. Tu krach par konkretnych spolocnosti ma prakticky nulovy vplyv na hodnotu investicie takto siroko diverzifikovaneho portfolia. Cize retailovy bezny investor sice nikdy nezazije vynosovy boom o stovky percent ako to ma moznost investor do konkretne spravne zvolenej spolocnosti ako napr. Apple v zaciatkoch, ale je na druhej strane zbaveny rizika straty hodnoty svojej investicie (do tisicov spolocnosti cez podielove fondy) - pretoze to by museli skrachovat uplne vsetky do jednej a naraz, which is highly not likely. Kto hlada 100% istotu, spori do ponozky so 100% istotou straty cez inflaciu. Zlato - v 40 rocnom (dokonca aj 2000 rocnom) horizonte je to bieda - len par desatin % nad inflaciou. Crypto - russian rulette s nulovou vnutornou hodnotou. Jedinym zmysluplnym sposobom zhodnocovania fin. rezerv su siroko diverzifikovane investicie do akcii ... co je presny presny opak podvodu na nevedomych obcanoch pocas kuponovej privatizacie, kedy investovali bez akychkolvek informacii o zdravi tychto spolocnosti do konkrernych firiem, co je ten najvyssi hazard. V dnesnej dobe, ale toto uz nie je predmetom diskusie. Aktualna cena akcii je nadhodnotena a vo vseobecnosti neodzrkadluje vyssi rast produktivity - preto dnes nema vyznam bezhlave jednorazove investovanie do akcii. Ak, tak len do velmi bedlivo a fundovane vybranych spolocnosti. Vo vseobecnosti vsak dnesny stav rozhodne nie je dovodom na blamovanie akcii ako takych. Ekonomicke cykly tu boli vzdy. Lliek = pravidelne dlhodobe investovanie namiesto jednorazovych spekulacii.
@qlukasx6 жыл бұрын
@@kombasanpracka v prvom odseku porovnavat akcie a dlhopisy akoby som tvrdil, ze dlhopis je kryty, ale to som netvrdil. Ja som len tvrdil, ze z vasho prveho kratkeho komentara bolo vidiet, ze by snad akcie mali byt kryte ... a to je nezmysel. Uvedomte si ako je tvorena hodnota podniku .. ma hmotne aj nehmiOne zlozky, ktore sa stratie. Hovorite o VW, ano ma majetok, ale moja poznamka sa tykala ... do kej miery by ten majetok kryl cenu akcii ... bol by to len zlomok ceny akcii. Uvedomte si tiez zakladnu skutocnost, preco zakladatelia podnikov dospeju do stavu, ze sa rozhodnu vstupit na burzu, abybolo mozne akcie obchodovat verejne? Preco to urobia, co myslite? ... Aby ti aktivni unvestori ziskali majetok od pasivnych investorov a odhaduje sa, ze cena akcii je priemerne o 1,6 nasobku nadhodnotena vstupom na burzu ( prepacte, zdroj sio nepamätam) Opät som neporovnaval investiciu do akcii a do inych veci, len je dost naivne, mysliet si, ze akcia( jej cena) zodpoveda hodnote podniku. Mimochodom verejne obchodovane akcie sa riadia dopytom a ponukou a su aj tymto odtrhnute od realnej hodnoty.... ludia ich kupuju, lebo maju iste ocakavania, nie preto, ze podnik ma velku cenu ... Preto mozno nanajvys zodpovedna povedat, ze akcie su kryte len ciastocne, nie uplne a miera krytia je rozna v case. Vyhodnost investicie a porovnavanie som vo svojich slovach neriesil. Ale k tomu len tolko, ze pokial je natrhi obrovska bublina, moze dojst celkovemu prapradu cien akcii ... su aj take silne krizy.
@kombasanpracka6 жыл бұрын
@@qlukasx Lenze ja sa drzim temy - prveho prispevku, v ktorom autor tvrdi, ze nic nie je kryte a su to len sluby. Na to som reagoval, ze to plne plati pre dlhopisy, ale nie (100%) pre akcie. Dalej, nikde netvrdim, ze hodnota akcie zodpoveda v kazdom momente alikvotnej dielčej internej hodnote firmy 1:1. To mi len podsuvate, ze to tvrdim, ale nie je to tak. Celkovo nerozumiem praktickej zmysluplnosti frflania na akcie. Aky iny nastroj ponuka porovnatelne dlhodobe vynosy pri nizsom riziku? Jedine vlastne podnikanie, ak sa Vam dari. O nizsom riziku vsak tazko hovorit - vsetky vajicka mate v jednom kosiku. Treba sa zmierit s tym, ze je nezmysel pozadovat akekolvek istoty v zivote ako takom. Vzdy sa moze nieco posrat - napr. zdravotne dovody Vam znemoznia pracovat a mate po biznise alebo po zamestnani a mate jedine istotu statnej almuzny (ak ste si platili odvody dostatocne dlho a v dostatocnej vyske ako podnikatel). Ak mate to stastie, ze vlastnite nehmutelnost na prenajom (bez uveru), mate ozaj štígro. Ale kolko je takych v beznej populacii? Jedinou zachranou je potom pasivny prijem pre doplnenie prijmu ci uz z poistky (pokial bola dobra) alebo z vlastnych investicii - no osobny ucet v banke s istotou krytia do 100 tis. eur medzi ne rozhodne nepatri - stratu inflaciou totiz nenahradza a zaroven realne tiez funguje len na frakcnom systeme - tzn. vyplacanie garantovanej nahrady poskodenym by trvalo aspon dekadu namiesto okamziteho odskodnenia ..a takych 20 tis.€ o 10 rokov nie je to, co 20 tis. dnes - lebo inflacia.