Рет қаралды 13,009
MALÝ PRINC, Antoine de Saint - Exupéry, Mladé letá, 1986
... Líška zmĺkla a nadlho sa zahľadela na malého princa.
Prosím ťa ... skroť si ma! - povedala.
Veľmi rád, - odpovedal malý princ, - ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.
Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, - povedala líška. - Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!
Čo mám urobiť? - spýtal sa malý princ.
Musíš byť veľmi trpezlivý, - odpovedala líška.
Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí, a ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie.
Na druhý deň prišiel malý princ zasa.
Bolo by lepšie, keby si prichádzal v tú istú hodinu, - povedala líška. - Ak napríklad prídeš o štvrtej popoludní, už od tretej začnem byť šťastná. Čím väčšmi čas pokročí, tým budem šťastnejšia. O štvrtej už budem vzrušená a nepokojná; objavím cenu šťastia! No ak budeš chodiť hocikedy, nebudem nikdy vedieť, na ktorú hodinu si mám pristrojiť srdce... Je potrebné zachovávať isté zvyky.
....
Tak si malý princ skrotil líšku. A keď sa priblížila hodina odchodu, líška povedala:
Ach! Budem plakať...
Je to tvoja vina, - povedal malý princ, - neželal som ti nič zlé, ale ty si chcela, aby som si ťa skrotil...
Pravdaže, - povedala líška.
Ale ty budeš plakať! - povedal malý princ.
Pravdaže, - povedala líška.
Teda z toho nebudeš mať nič!
Budem, - povedala líška, - vďaka farbe obilia.