Pozrime sa do útrob starého tesla elektrolityckého kondenzátora

Moju prácu môžete bezpečne a anonymne podporiť jednorazovým príspevkom, či trvalým príkazom na SK77 6500 0000 0036 5015 1357
Ak aj ty potrebuješ nutne opravu svojho zariadenia,
môžeš ma kontaktovať na:
Mobil: 0.9.4.0..7.1.5.3.7.3
email: info(zavináč)paulselectronics(bodka)eu
produkty ktoré sám používam vo svojej dielni nájdeš aj na stránke
paulselectronics.eu/
V prípade, že máš záujem o niektorý z produktov uvedených na stránke paulselectronics.eu/
stačí ak skopíruješ jeho názov do mailu info(zavináč)paulselectronics(bodka)eu a odošleš mi správu. Vo veľmi krátkom čase dostaneš spätnú odpoveď.
chalaniská od 3d tlače www.techbear.sk
Chalaniská, ďakujem za Vašu podporu!

[@MilanGasparovic-xh2jk]

Už som rozobral rôzne druhy kondenzátorov, ale takáto profesorka pitva, s priamim prenosom super.

[@jozefnovak7750]

Toto ma vždy zaujímalo!

[@becikpavel77]

ušetřil si mi práci, vždy mě zajímalo jak to uvnítř vypadá

[@radoslavmichalkopera]

Ahoj. Pekné vykuchávacie video. Ak by si mal čas, vedel by si spraviť video ako sa mení kapacita kondenzátora počas formovania? Ďakujem.

[@user-hr9kf3yu4u]

Celkom pekné videjko. ja som presne človek, ktorý sa snaží pochopiť, ako veci vyzerajú a fungujú, takže niekedy pred možno 45 rokmi som tiež rozobral nejaký kondík, myslím si, že to bol nejaký svitkový (myslím že to bol nejaký slávny dnes nazývaný "hovniak", ale myslím, že som rozobral aj nejaký elektrolyt) a už si nepamätám, aký z toho vzniklo ponaučenie pre môj budúci život 😀 A nepamätám si tam ani tú guličku, ktorá ma fascinuje a netuším, akú tam má funkciu. Inak, tiež by som použil mini-rozbrusovačku (iste takú máš) a kliešte, keby som to robil ja 🙂

[@pauls.electronics]

Chcel som na to ist pekne pomaličky, plat maličký [to sa tak hovorí]

[@tajtrlik1111]

Ďakujem ti za toto zábavné a aj celkom poučné video o rozoberaní elektrolytického kodenzátora, ani si nepamätám, že za dobu, čo sa venujem elektronike by som skúšal nejaký rozobrať, ale kedysi ako 12 ročný chlapčisko (to som ešte elektronike prakticky nerozumel) som mal nejaký zdroj striedavého napätia, snáď z autodráhy alebo pre vláčiky, už neviem odkiaľ pochádzal, mal som len ten zdroj, a s ním som vybuchoval rôzne elektrolytické kondenzátory na starej doske, ktorá bola snáď z nejakého kazeťáku alebo tranzistorového rádia, mal som vtedy z toho zábavu a nedokázal som vtedy oceniť historickú techniku a súčiastky, taktiež som nevedel, že elektrolytickým kondenzátorom ubližuje striedavé napätie a myslel som si, že vybuchujú len preto, lebo ten zdroj dodával vyššie napätie než mali uvedené na puzdre, teraz už viem, že za to mohlo v prvom rade práve to, že ten zdroj dodával striedavé napätie a až potom jeho vyššia hodnota. Čo sa týka toho počítača Apple 2e, tak z internetu viem že taký existoval, prvý Apple 2 bol myslím vydaný na trh v USA v roku 1977. Rád sa pozriem na video o tomto počítači, ak ho natočíš, osobne nemám prakticky žiadnu skúsenosť s opravami HW počítačov (a zvlášť takýchto historických), kedysi, keď som mal ešte 7 rokov sme dostali na Vianoce osembitový mikropočítač Didaktik M (mal rok výroby 1991, bol to klon Britského ZX Spectra z roku 1982), ten mi vydržal až do 11-tich rokov a potom sme na Vianoce dostali naše prvé PC - 486-tku, to bolo radosti. Teraz mám pár rokov len tak pre potešenie z historickej techniky mikropočítač Commodore 64C spolu s kazeťákom, disketovou mechanikou, tlačiarňou (ktorá ale blbne) a starým CRT televízorom Toshiba, ktorý slúži ako monitor, občas na ňom hrajem nejaké hry alebo programujem jednoduché programy v BASIC-u, to je programovací jazyk, ktorý bol súčasťou väčšiny osembitových domácich počítačov (aj Didaktik M používal BASIC) ale veru, netrúfal by som si ho opraviť, keby prestal fungovať, lebo aj keď bastlím rôzne číslicové zariadenia, tak v mikroprocesorovej technike (takej aká sa používala v mikropočítačoch) sa nevyznám, dokonca mám jeden taký Commodore 64C aj pokazený, ale ako som písal, opraviť by som ho s najväčšou pravdepodobnosťou nedokázal, tak ho mám odložený len tak do zbierky. Ale u teba sa na opravu toho Apple 2e rád pozriem, pozerám niekoľko zahraničných kanálov (anglicky hovoriacich), ktoré sa venujú opravám mikropočítačov a sú to veľmi zaujímavé veci. Tak to by bolo odo mňa asi všetko, tentokrát ten komentár vyšiel trochu dlhší, takže vďaka už len za to, ak si ho dočítal do konca.

[@pauls.electronics]

Ďakujem Paľko za krásny koment

[@stanislavkucik4421]

Pekná ukážka. Rozoberal som 100uF/250 V elyty z TVP do zberu.

[@cenbac5080]

Ahoj ,to jsi mohl rovnou nechat bouchnout přepísknutím napětí. Ta kulička tam byla asi na udržení vlhkosti.

[@heno_3098]

Takže navrat k LED z nočného dotykového svietidla. 2r neznamená veľa ak zoberieš do úvahy ako dlho denne svieti a ktorou intenzitou z dvoch možností. Predpokladajme že je v spálni a teda svieti do celkovo 2h denne a to povedzme 1h pred spaním a 1h po zobudení. Ale ak môj predpoklad použitia nebol správny, pretože užívateľ prezradí vždy čo najmenej ani nie z dôvodu, že nevie, ale z dôvodu, že netuší, že to má nejaký význam, tak ma možno opravíš. Takže podla tohto predpokladu je to za 2roky cca 1500 hodín, čo je takmer nič v porovnaní napr. s LED podsvetlením TV/monitoru, ktorý málokto má zapnutý len 2h denne, ale povedzme ja keďže používam TV 32" ako monitor, tak minimálne 8 hodín denne, čo je 4x viac za 2 roky a to cca 6000hodín a mnohé z nich tých priemyselných bežia 24hodín denne, čo je za 2 roky cca 18000 hodín. V tom je teda rozdiel 2r záruka a preto niektoré šmejdy odídu už v záruke a niektoré idú 10r, veľmi záleží teda na odjazdených hodinách a samozrejme od kvality návrhu. Mám upravené led v lustri, ktorý svieti cca 6 hodín denne, sú to najlacnejšie E-27 230VAC za cca 1,5€ kus a po tom čase 1,5 roka, čo ich používam už by odišli, pretože som meral teplotu led 20min po zapnutí, keď boli nové a hneď mi bolo jasné, že 80°C nie je na dlho. TV tiež absolvoval úpravy obvodu podsvetlenia jednoducho preto aby som ho nemusel pokiaľ možno už nikdy rozoberať. Ohladne dnešnej temy elyt C Tesla TE9XX. Vonkajšia bužírka je zmršťovacia PVC aj keď sme o nich v tej dobe ani nepočuli, je jasné, že na určité priemyselné potreby už existovali t.j. už od polovice 60.rokov alebo minimálne od 1968 od kedy táto seria elytov bola v ponuke. Viem to, lebo dodnes si pamätám na axiálne elyty TC s rovnakou bužírkou a gumičkou už z otcového kotúčového MG Tesla B42, ktorý mal dátum výroby 1968. Je veľmi jednoduchý a hlavne rýchlejší postup ako otvoriť elyt tohto typu, teda akýkoľvek s hliníkovým puzdrom bez újmy zvitku a čiastočne aj gumičky o čo vlastne asi v tomto videu išlo skúmať to. Nastrihneš bočnými cvikačkami koniec puzdra v ktorom je zalisovaná tesniaca gumička a začneš si hliník puzdra namotávať ako plech z konzervy... Takže možnosť, že by si sa zraneu, je podstatne menšia a tiež je menšie riziko, že by si si rozmrdau csepel 🙂 Tá gulička bude na to aby bolo zabezpečené, že sa minusu na konci puzdra, kde vychádza minus vývod vo vnútri nebude dotýkať kladný koniec zvitku (koniec kladnej elektródy), ktorá prechádza celým zvitkom, čo by bez guličky hrozilo po zalisovaní zvitku do puzdra a aj vtedy ak by niekto zatlačil kladnú elektródou do vnútra. Al folia na ktorú je nabodovaná kladná elektróda by mala byť výrazne tmavšia až tmavo-šedá ak je C riadne naformovaný, pretože tá tmavo-šedá vrsva oxidu Al je práve dielektrikum, ktorého hrúbka určuje skutočné maximálne napätie C a teda ja jeho zvodový prúd. Časom pri nepoužívaní elytu sa vrstvička tmavo-šedého oxidu hliníku vstrebáva do elektrolytu a tým sa C sám postupne odformuje. Pri pravideľnom používaní sa naopak vrstvička oxidu posilňuje a časom sa celá + folia rozpadne. Samozrejme maximálne napätie určovalo aj zloženie elektrolytu a hrúbka papierového separátora, ktorý bol týmto elektrolytom napustený pred zmontovaním zvitku medzi + a - Al foliami. Formovanie po montáži C bez naformovanej kladnej Al fólie sa prevádzalo pripojením na zdroj zpočiatku malého napätia s obmedzením prúdu, kedy prechodom prúdu správnym smerom cez elektródy pomocou elektrolytu sa postupne vytvoril tmavo-šedý povlak na kladnej elektróde. Utesnenie C gumičkou na elytoch je nutné z dôvodu zamedzenia úniku elektrolytu von z puzdra a jeho odparovaniu sa von, keďže bez neho C vyschne a nemá potom čo viesť prúd medzi foliami a vtedy sa C elektricky javí ako kus suchého papiera medzi dvoma al foliami alebo zjednodušene ako neelektrolytický C typu MP metalizovaný papier. Ak má C ešte dostatok elektrolytu, teda gumička tesní a elektrolyt časom nezmenil chemicky svoje vlastnosti a zároveň Al folie sú neporušené a pripojené na vývody, je možné takýto C vždy znova naformovať. Zvýšená kapacita nevadí ak je ESR ešte v poriadku a C môže dodať aj skutočný pulzný prúd aký by mal mať, pretože kapacita je daná výrobnou toleranciou, ktorá pri TE myslím bola až +60% a -20%. Avšak ak je ESR vysoké a kapacita vysoká a nepomôže formátovanie, je už málo elektrolytu alebo kladná folia sa rozpadla a to väčšinou už na používaných C. Typy TF či už axiálne alebo radiálne už boli s takzvanou leptanou kladnou elektródou, takže výrobná technológia bez nutnosti formovania novo vyrobených C vo výrobnom závode. T.j. Al folia, ktorá bola určená na + vývod sa najprv chemicky naleptala v celku vo veľkej metráži ešte pred zmontovaním zvitku. Tým sa zabezpečila samozrejme rýchlejšia samotná montáž a teda výroba, keďže odpadlo formátovanie každého vyrobeného C a tiež takýto C mal menšie rozmery, pretože bolo možné vopred presnejšie vypočítať rozmery zvitku na určitú hodnotu kapacity a hrúbky papierového separátoru pre napätie. Tiež tolerancia kapacity jednotlivých kusov sa znížila na +-20%. Bolo len nutné pred začiatkom výroby prichystať kladnú foliu príslušným leptaním alebo ju kúpiť už naleptanú od dodávateľa. Tento technologický postup bol kúpený ako licencia alebo vymenený za niečo z Juhoslávie, preto aj prvé elyty typu TF mali ešte bužírky s názvom značky Iskra. Radialne elyty či už TF alebo zahraničné (s hliníkovým puzdrom) sú riešené trochu inak ohladne mechanického vyhotovenia opropti axiálnym TC/TE/TF, teda majú obe elektródy nabodované alebo nanitované na Al fóliách, ale samotné elektródy na to aby boli rozmery zvitku čo najmenšie sú roztlačené na plocho v mieste, kde už majú styk s fóliami vo zvitku s tým, že v prípade nitovania plochá časť obsahuje otvory alebo duté výstupky, ktorými sa folia potom nituje na elektródu (elektroda lisuje na foliu) a keďže elektródy neprechádzajú cez celý zvitok až na druhú stranu, nehrozí, že by jedna z elektród po silnom zatlačení vývodov C dovnútra puzdra sa dotkla vnútornej časti puzdra C a teda medzi koncom zvitku a vrchom puzdra niesú žiadne guličky alebo iné elementy na izolovanie alebo oddialenie zvitku od puzdra. Radialne elyty teda nepoužívajú puzdro ako jednu z elektród. V nefunkčnom elyte teda papier bude úplne suchý ak gumička už netesnila prípadne + folia bude buď takmer rovnako lesklá ako minus folia alebo bude rozpadnutá, teda zhnitá ak sa C používal a odišiel z dôvodu elektrického opotrebovania a degradácie elektrolytu. Takže to nie je uplne tak ako si na konci videa povedal, že medzi zlým a dobrým elytom nebude vo vnútri žiaden rozdiel.

[@pauls.electronics]

Heňo ďakujem za prínosný a poučný komentár, si jennotka s hvízdičku

[@frantisekcelko344]

No jo kávičku a do kávičky rum.

[@frantisekcelko344]

Valašské meziříčí to je ValMez.

[@pauls.electronics]

Tak to by ma nebolo napadlo, ďakujem ferko

[@lLukas_Rehak_1989]

To neví ani česká pošta, která mi občas přepišuje PSČ a adresu z Velkého Meziříčí na Valašské... :-D pak to zase přeškrtne zpět a dodá 😀

[@frantisekcelko344]

To je jedno hliník způsobuje akorát senilitu a ta je někdy i na něco prospěšná.

[@MilanGasparovic-xh2jk]

Paľko a čo takto pitvanie UBL 21,UCH 21... Ako škola histórie elektrotechniky. .

[@ja56ro]

Super.Až na ten pravopis🤣

[@pauls.electronics]

pravopis doťáhnutý

Co použít frézku? tohle je instruktáž jak se pořezat

[@pauls.electronics]

Nešikovný sa poreže aj s varechu

[@radoslavmichalkopera]

Aká chemikália sa používa, používala u tých kondenzátorov? Ď.

[@jozefnovak7750]

Mal to byť spočiatku hydroxid draselný, ale neviem či ho nahradili niečím menej žieravým, keďže medzi tie dva polepy kondenzátora vkladajú nejaký papier.

[@jozefnovak7750]

Na internetu som našiel zaújmavý návod, kde dve hliníkové fólie napred naeloxoval kysličníkom hlinitým a potom ešte jednú fóliu - jeden pól toho kondenzátora potom ešte impregnoval kyselinou boritou. Tým sa potom vytýčilo ktorá hliníková fólia ako obyčajný elox, a tá s kysličníkom hlinitým impregnovaným kyselinou boritou, bude tvoriť ktorý pól toho elektrolytu oddeleného nejakou pórovitou látkou nasiaknutou hydroxidom draselným(alebo sodným).

[@frantisekcelko344]

To už by snad ani pitvat nešlo.

[@frantisekcelko344]

No jo ale když řachne to je smradu. To ti řeknu.