Strata opeľovačov. Aké následky môže ľudstvo očakávať?

00:00 Úvod
00:49 Kto je opeľovač?
03:49 Princíp opeľovania a porovnanie efektivity rôznych druhov včiel
05:57 Biodiverzita v jabloňovom sade
09:07 Porovnanie príspevku včely medonosnej a ostatných opeľovačov
12:20 Aký veľký je problém s opeľovaním?
13:21 Koľko včelstiev je na Slovensku?
15:28 Mestské včely
17:24 Početnosť hmyzu v čase
19:52 Vplyv krajiny na počty opeľovačov (príklady ako ich vylepšiť)
23:28 Nová poľnohospodárska politika or roku 2023 (biopásy a opeľovače/výnos)
28:00 Vplyv biopásov na bodiverzitu v poľnej krajine
29:06 Záverečná výzva
29:50 Diskusia
Mnoho druhov hmyzu je na pokraji vyhynutia. Táto skupina živočíchov stráca prirodzené prostredie v dôsledku odlesňovania, urbanizácie, klimatickej zmeny, intenzívneho poľnohospodárstva, používania pesticídov, ale aj pre znečistené prostredie. Ktoré druhy hmyzu sú ohrozené najviac? Je možné zastaviť pokles populácií hmyzu? Ako vieme hmyz chrániť?
Opeľovanie je kľúčový prírodný proces, ktorý zabezpečuje integritu prírodných ekosystémov, ako aj produktivitu poľnohospodárstva. Hoci obilniny ako základ našej stravy nevyžadujú opeľovače, ovocie, zelenina, koreniny a stimulanty sú typicky silne závislé od práce opeľovačov. Ekonomická hodnota opeľovania sa vyčísľuje na stovky miliárd dolárov ročne. Lenže kto je za túto hodnotu zodpovedný? Mnohé súčasné vedecké práce zdôrazňujú význam voľne žijúcich opeľovačov, ako sú čmele, samotárky a pestrice, no práve tieto skupiny hmyzu sú ohrozené intenzifikáciou poľnohospodárstva. Zároveň sa ukazuje, že včela medonosná nie je efektívnym opeľovačom a sama osebe nedokáže nahradiť prácu ostatných druhov hmyzu. Okrem doplnkového opeľovania pomocou včelstiev však môžeme podporovať populácie čmeľov a samotárok poskytovaním hniezdnych a potravných možností. Tomuto konceptu sa hovorí ekologická intenzifikácia, teda zapriahnutie voľne žijúcich druhov do poľnohospodárskej produkcie. Na Slovensku máme od roku 2023 novú poľnohospodársku politiku, ktorej súčasťou je aj tvorba takzvaných biopásov. Primárnym cieľom biopásov je zastaviť úbytok biodiverzity agrárnej krajiny. Môžu biopásy predstavovať krok k ekologickej intenzifikácii a zvýšiť výnos niektorých plodín, ako je repka, mak, slnečnica alebo pohánka?
Mgr. Marek Semelbauer, PhD., pôsobí v Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Venuje sa hmyzu, predovšetkým dvojkrídlovcom, ich faunistike, ekológii, morfológii a taxonómii. V rámci dizertačnej práce sa zaoberal muchami čeľade Lauxaniidae, pričom opísal jeden nový druh pre vedu. V spolupráci s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ) sa venuje monitoringu opeľovačov najmä v súvislosti s obnovou tradičnej pastvy hospodárskych zvierat.