Ako a čím nahradiť čistý nikel ?

Má cínový spoj nižší odpor ako bodový spoj ?

[@to220]

Medená pásovina je vlastne obyčajná medená uzemňovacia páska. Používa sa to na pospájanie kovových potrubí je to bežná elektrikárska záležitosť. Pravdepodobne najvýhodnejšie je použiť pocínovaný plech aspoň 10-12 milimetrov, ktorý sa následne ešte pocínuje. No a keďže je to pocínovaný plech, tak ten cín to na seba prichytáva ako magnet, preto sa články nestihnú ani zahriať.

[@jozefnovak7750]

Ako vždy výborné, ďakujem!

[@vlakyotrokovice]

Moc zajímavé,super👍👍😁 Karel

[@agend-007]

Perfektne video vobec som netusil ze bide takybobrovsky rozdiel medzi medou a cistym niklom! Zerek tvoje videa dakujeme za tvoju pracu.

[@peezee2550]

paradni ... zase užitečné informace :-)

[@miroslavgargulak5005]

Výborně .Zase jsem o něco chytřejší .

[@tomgreysk]

Bomba ja také prístroje nemám a som veľmi rád že toto niekto konečne natočil a urobil z z toho nejaký súhrn ja osobne keď som parkoval batérie použil som medenú pasovinu 0.3mm x 15mm šírku. A keď si vezmeš že niklové pásiky majú taky veľký vnútorný odpor plus na to tie bodovacie body takže celkovo batériu zohrieva nie len vnútorný odpor batérie ale aj jej bodované spoje. Tak ju radšej raz prehrejeme pri parkovaní s medenou pasovinou a v celej životnosti aku paku bude batéria pracovať v nižších prevádzkových teplota zvýšim energetickým účinkom.

[@amperak]

tak pocínování nebo pájení, to je lepší raděj pájet. pocínování je náročnější na tepelné namáhání. Pokud zaboduješ dva pásky k sobě, tak proud nepřenáší samostatné body, ale i to, že jsou na sobě pásky položené. záleží jak moc dobře. huře nežlii dva pásky vychází baterie-pásek

[@to220]

Najvýhodnejšia alternatíva je použiť pocínovaný plech, na ktorý sa veľmi jednoducho nanáša cín, tie batérie sa nestihnú ani zahriať. Overené termokamerou maximálna teplota batérií je nižšia pri pocínovaní plechu, ako pri priamom cínovaní na batériu. Medzi nabodovaným pocínovaným plechom a batériou je relatívne veľký tepelný odpor (Vďaka bodovým spojom) a zároveň takýto hrubý plech veľmi dobre rozvádza teplotu takže naozaj teplota batérií je podstatne nižšia.

[@jarod72pm]

Pár baterií s články o celkové 4 až 8 Ah pro aku nářadí mají vevnitř běžně poniklovaný plech 0,2 a snáší i 20A zátěž , baterky nehoří a fungují tak kde je problém ? Tohle video mi nějak nabourává realitu při používání aku nářadí teda aku baterií ;-) , když si stavím baterie tak tam raději dávám při bodování čistý nikl a stačí to až až .

[@DX_VeR]

Aká výkonná musí byť bodovačka aby zabodovala medenú pásovinu 0,3mm? Ďalšie super video.👍

[@to220]

Záleží akým štýlom to chceš zabodovať, je viacej technológií a viacej spôsobov. Pozri si najnovšie video, ukazujem tam jeden spôsob bodovania medi.

[@STENLY_SK]

Ahoj, mám medené pásiky široké 10mm a hrubé 0,4mm. Môžem to použiť pri spájkovaní batérie?

[@to220]

Keď máš dostatočne výkonnú spájkovačku tak v tom nevidím problém. Ale úplne by ti stačila hrúbka 10mm 0.2mm

[@STENLY_SK]

@@to220 Momentálne v práci nemám meď 0,2mm. Mám iba mosadz 0,15 a 0,2mm. Myslíš, že by som mohol použiť aj tú? Je to ale CuZn37, čo znamená, že je tam až 37% zinku. Cín na to chytá krásne.

[@to220]

​@@STENLY_SK Veľmi si nepolepšíš. Podľa mňa ma mosadz približne rovnaký vnútorný odpor ako čistý nikel, čiže niekoľkonásobne väčší ako čistá meď.

[@samohraje2433]

Ak by chcel človek ešte viac ušetriť, nemusí mať 0.3Cu, stačí mu 0.1Cu pásik na ktorý sa dá bez sebemenšich problémov naspájkovať plný vodič 2.5Cu alebo ak sú potrebné vysoké prúdy tak 4mm plný Cu vodič. Trošku kalafuny a práca hotová. Jeden kolega v práci si tak robil svoju vlastnú baterkáreň pre menič ktorý mal ale 24V a 5kW výkon. Batérie použil 21700 o kapacite 5Ah a spravil si 800Ah battery pack ktorý mu ten menič pohode utiahol a čo tam použil? 0.1Cu pásik ktorý sa dá bez problémov zabodovať a na to naspájkoval 4mm Cu plný vodič. Hravo to zvláda 5kW výkon, spoje ani pospájanie sa mu pri maximálnom výkone neprehrieva. Akurát že na oba póly plus a mínus musel dať dvojitý pásik ktorý ale k sebe pocinoval a ešte tam dal ten 4mm vodič a vyviedol 3 zbernice z každého pólu na jednu veľkú medenu zo starého rozvádzača kam sa pripája prívod. Absolútne skoro nulový odpor na tú dĺžku medenej pasoviny a pricinovaneho 4mm Cu vodiča

[@vladimiralena9129]

7:30 batéria- medený-poniklovaný. úsmevný nápad. V tejto kombinácii sa max priboduje poniklovaný pásik na medený. Meď na batériu v žiadnom prípade. Asi majstrovi uniká princíp odporového zvárania. To s tou meďou a bodovaním je čistá utópia. Už sa teším na ten neúspešný pokus s čistou meďou. :)

[@to220]

Majstrovi nikde nič neuniká, majster už má toho veľmi veľa naštudovaného. Niekedy dávno som videl video že sa to naozaj dá. Len ten borec použil extrémne výkonné batérie ktoré dávali 10000A. Ja som jasne vo videu povedal že nechcem bodovať 0.3 ale 0.1 možno max 0.2 Cu. Teoreticky je to možné. Ale máš pravdu že meď sa nepriboduje. Princíp spočíva v tom že sa zaboduje vrchnými kovový pásik na batériu a meď zostane medzi týmito pásikmi. Keď sa lepšie pozrieš na video v čase keď ukazujem zabodovanú meď, tak zistíš že už veľa nechýbalo, aby sa med prepálila a to napriek tomu že je to 0,3. PS bodovačka ani zďaleka nebola na svojom maximálnom výkone. Možno tak na polovičnom ;-)

[@alesbidovsky2656]

@@to220 bodování čisté mědi na čistý nikl či poniklované tělo aku je reálné.Při repasi aku kde se požívají provozní proudy cca 40 a více ampér jsem na to narazil.Jak to potkám vyfotím jak vypadá takovýto spoj.

[@plainedgedsaw1694]

@@alesbidovsky2656 nebolo to robené pulznym oblúkom?

Vy se umíte pochválit 😁😎

[@to220]

Kto iný ťa pochváli ak nie ty sám? V skutočnosti sa snažím len pomáhať ľuďom, ktorí potrebujú tieto informácie a ja ich im zabezpečím (nemusia robiť zbytočne zdĺhavý výskum a testy)

[@roscer9971]

Tak vás pochválím: Moc děkuji za tvorbu, pěkně zvládnutá témat a super natočená videa 👍👏❤ 😎