Na čo je nám matematika? Je pre všetkých? | Zbyněk Kubáček

Hoci je matematika abstraktná, je všade a pre niektorých je skutočne krásna. Je však pre
všetkých? Učí nás myslieť a lepšie fungovať v meniacom sa svete? S vysokoškolským pedagógom Zbyňkom Kubáčkom sa rozprávame o tom, ako by mohlo byť vyučovanie matematiky relevantnejšie a zmysluplnejšie, a ako by ho mohli obohatiť história, humor a neformálnosť. Hovoríme aj o videách z jeho prednášok a o tom, prečo mu záleží na tom, aby sa ľudia dozvedeli o matematike viac.
Zbyněk nám odpovedal aj na otázky:
• Či sa dá učiť pre život, keď nevieme, čo bude o 10 rokov?
• Akú úlohu by mohla mať matematika v príprave na budúcnosť?
• Ako vníma formalizmus a jeho vplyv na motiváciu študentov?
• Čo si myslí o otázkach: Na čo mi to bude? Kde to využijem?
• Či nie je pre nás brzdou, že učíme najmä to, čo vieme testovať?
• Prečo by sme mohli do vyučovania zahrnúť viac histórie?
• Ako vníma popularizáciu matematiky prostredníctvom videí z prednášok?
• Kde objavil svoju lásku k hudbe a dychovému komornému orchestru?
Zbyněk Kubáček je vysokoškolský učiteľ, vedie Katedru matematickej analýzy a numerickej matematiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Venuje sa didaktike matematiky a je autorom série stredoškolských učebníc a zbierok matematických úloh. Za dosiahnutie 2 miliónov pozretí na KZbin dostal v roku 2021 Cenu za mimoriadne zásluhy na popularizácii vedy, štúdia a propagácii fakulty. Vo voľnom čase vedie Cisársky a kráľovský dychový komorný orchester, ktorý sa špecializuje na hudbu z čias Rakúsko-Uhorska.
Projekt podporuje NF Telekom pri Nadácii Pontis. Ďakujeme.

[@zeleny-had]

Děkuji Vám, pane docente. Ve Vašem podání se dá matematika mlsat! Máte velké a vyjímečné nadání.

[@jirimarek112]

Skvělý rozhovor. Docent Kubáček je vskutku vynikající. Děkuji oběma pánům.

[@RozhovoryChoices]

Vďačne. Sme radi, že rozhovor zaujal a potešil!

[@radoslavmichalkopera]

Veľmi pekné video. Rád si púšťam vaše prednášky z matematiky v sobotu ku raňajkám. Je to radosť počúvať a pritom som matematický blb. Ďakujem.

[@martingajdos1088]

On je proste ikona :D

[@peterpancik]

skvely rozhovor, podla mna su veci, ktore sa ucime "pre zivot" proste take to vyjadrenie, co aj na VS Prirodovedeckej fakulte pouzil p. dr. Kois este v prvom rocniku, co ma ucil biochemiu (preboha to uz je takmer 20 rokov dozadu), ze (silno parafrazujem) "nie je tak podstatne pamatat si konkretne fakty, ako vediet, kde ich vyhladat". A nadviazem na svoju skusenost, ze pocas strednej skoly ma v podstate okrem biologie, geografie a chemie nezaujimalo nic ine, no v dospelosti clovek zisti, ze aj ta matematika, aj ta slovencina, aj ta anglictina, aj ten dejepis a nauka o spolocnosti mala svoj vyznam, len to proste clovek doceni az neskor, ked zisti ze zije v nejakej spolocnosti, ze niekedy je dobre vediet co je trojclenka, percenta, rovnice o 1-2 neznamych a pod, ze bude mozno dobre ked bude vediet napisat "ti dobri studenti" a ze to su extremne prakticke veci. A vtedy si spomenie, ze nieco take je, vyhlada si ci uz video alebo literaturu a "douci" sa co skutocne potrebuje.

[@indiansk1]

Pekna a zaujumava debata dvoch inteligentnych panov... vdaka

[@RozhovoryChoices]

Veľmi vďačne, sami sme si ju užili! :)

[@MrBinoctium]

skvělý rozhovor. Líbí se mně jeho znalost historie a skromnost. A hlavně ta sebereflexe, umí si i sypat popel na hlavu.

[@RozhovoryChoices]

Ďakujeme, sme radi, že sa páči! Je to naozaj vzácny človek :)

[@tgx3529]

Matematika je věda, která je zpravidla aplikována na nějaký obor. Hodně záleží i na tom, jaký cit má matematik pro ten obor. Sám pan inženýr Machek z KPMS MFFUK jednou o tom na přednášce mluvil v souvislosti s pojistnou matematikou. Jsou výborní matematici, ale musí umět učit, pokud chtějí být pedagogy. Podobně je to i s analýzou souvislostí třeba v kriminalistice, je třeba mít i intuici, psychologický odhad.... Vždy hodně záleží na nadání pro obor, na který je matematika aplikována.

[@tgx3529]

Matematika má v sobě jistý řád, návaznosti, kde jedná součástka zapadá do druhé, vše dává logiku a smysl. Připomíná mi to až boží neomylné zákony. To člověk jen tak nevidí ve svém životě,,ten je plný zvratů, omylů a nečekaných událostí.

[@jirkadolezal8127]

👍👍👍👍👍👍👍👍👍👍👍

[@TomasJezik-nc2pk]

Pozvite ešte na rozhovor Michala Lazora

[@RozhovoryChoices]

Vďaka za tip.

[@Ivan-fc9tp4fh4d]

Einstein tusim povedal: Viete to (chapete to) vtedy, ked to dokazete vysvetlit svojej babicke. :) Su to velmi tazke veci - narazam na ne, ked sa pokusam zaujat 14-rocnu vnucku, ktora NAOZAJ netusi NACO jej matika je.

[@romanorvisky1747]

Ja som počul výrok takto: Ak to neviete vysvetliť osemročnému dieťaťu, tak tomu sám nerozumiete.

[@user-wg7cz1lj3z]

Matematika od počátku lidstva popisuje okolní svět s postupně vzrůstající abstrakcí. Tuto genezi by měla respektovat a napodobovat její výuka.

[@Ondra2122]

líbilo se mi jak tam hovořili o bodu (problému s jeho definicí), a potom: Máš o bod meněj, lebo zápis nebyl korektní" A uměla byste mi ten bod definovat, pani učitelko? :-D

[@RozhovoryChoices]

Super postreh, to by bola ozaj zaujímavá situácia! :)

[@Lukas-cm2b]

a preco je zaporne x zaporne kladne :D

[@RozhovoryChoices]

Dobrá otázka. Záporné číslo si môže človek predstaviť ako dlh a jeho vynásobenie napríklad číslom -1 ako jeho odobranie. Vo výsledku je to vlastne darovanie, pridanie. S deťmi sa dá s tým pracovať postupne aj inak, napríklad blog.h-mat.cz/didakticka-prostredi/armida

[@martingajdos1088]

Neviem, či toto je korektné vysvetlenie, ale strašne sa na tom smejem :D kzbin.inforDkRPfrhqH8

[@peterpancik]

presne toto som siel hned hodit do chatgpt ze tiez ma to zaujalo :D ale vysvetlenie je podobne v tej grafickej forme, ze predstav si akoby si menil na grafe poziciu 2x, ze najprv kladne cislo das na zaporne, cim ho prehodis na zapornu os, a druhykrat ho prehodis naspat na kladnu :) ale pointa je asi pochopit to, ze kladne cislo, je akoby 1 x "cislo" a zaporne cislo vies rozlozit akoby na -1 x "cislo", co znamena, ze menis mu znamienko.. a ked chces spravit -a x -b, znamena to, ze spravis [a x (-1)] x [b x (-1)], co je (a x b) x (-1 x -1), cize jednu z tych -1 ides otacat na +1, lebo sa nasobi s -1 :D cize vo vysledku mas (a x b) x 1 a to je a x b :D to je moj laicky dokaz a pochopenie :D

[@MrBinoctium]

díky, též sem se chtěl zeptat=)

[@liborvinicky6429]

Padla tam otázka proč je mínus krát mínus plus? Poradí někdo?

[@RozhovoryChoices]

Táto otázka zaujala mnohých! :) Nižšie v komentároch ju riešime, záporné číslo si môže človek predstaviť ako dlh a jeho vynásobenie napríklad číslom -1 ako jeho odobranie. Vo výsledku je to vlastne darovanie, pridanie. S deťmi sa dá s tým pracovať postupne aj inak, napríklad blog.h-mat.cz/didakticka-prostredi/armida

[@hrdyondrej]

​@@RozhovoryChoices Odebrání dluhu je spíš vynásobení nulou, ne? Násobení mínus 1 si lze přestavit geometricky, jako středovou souměrnost a v metafoře s dluhy jako otočení rolí -- když někomu dlužíš 50 Kč, tak vynásobení mínus 1 znamená, že on teď dluží 50 Kč tobě.

[@RozhovoryChoices]

@@hrdyondrej áno, odobranie ako prevzatie na seba (a uhradenie), čo znamená vlastne stredovú súmernosť, čo je ešte výstižnejšie vysvetlenie

[@ivanbajla4548]

OK. Doc.Kubacek spomenul aj starsi vydobytok matematiky - zavedenie-doplnenie ciselnej osi kladnych cisiel a nuly- opacnou osou a ked s nim zacneme pracovat, tak sa zaporne cisla ukazu ako cisla opacne ku kladnym -nim symetrickym okolo nuly. Ale aj bez geometrickej predstavy sa da pracovat, napr. v algebre, kde znak minus nie je nic ine ako oznacenie opacneho cisla k cislu pred ktorym stoji. Ak je napr. cislo a kladne, tak -a je cislo k nemu opacn, teda zaporne. Znak minus mozeme opakovat do nekonecna... Takze napr. - (-a) je cislo opacne k zapornemu (-a), teda kladne ; zjednodusene tu mame odpoved na Vasu otazku : "proto je minus krat minus plus".

[@feroferitosa9127]

Matematika je veda, bez ktorej nie je možné logicky stavať v mojom prípade v strojarine. Kto neprešiel vysokoškolskou matematikou, ten nie je vhodný na žiadnu pozíciu v strojárskej firme (fabrike), ako konštruktér, technológ, materialista, kontrolór. Ale ani vedúci (riaditeľ) v technickej pozícii. Prosto, komu to nemyslí, a nedokáže absolvovať matematiku II.stupňa, nedokáže byť prínosom. Problémom je, že presadením sa politológov, právnikov, mediálnych tárajov, hercov... prosto ľudí, kde logika nie je ich šálkou kávy, na rozdiel od tárania, klamania, fabulácií a neraz heroických výkrikov, "ja som matematiku nemusel" do vrcholu politiky, a teda do ovplyvňovania chodu štátu, fakticky zanikol aj tak nie silný slovenský priemysel. Otázkou zostáva, na čo nám bude nie len matematika, ale aj ostatné univerzitné vedné odbory. Či nie je dobré učiť tancovať ako byť tancom efektívny na montážnej linke, pri výmene kusov pri CNC stroji, či najnovšie linke baterkární...

[@pavolgalik9764]

O všetkom môžeš pochybovať, len o tom že pochybuješ pochybovať nemôžeš...v každej vede je toľko pravdy, koľko je v nej matematiky...a na čo je matematika dobrá? Pozri sa okolo seba ... autá, lietadlá, počítače, logické obvody, elektronika, ... 🙂