Pan Podolský je mimo jiné tak slušný člověk, i tato skutečnost je speciálně v dnešní době zázrak.
@zdenekkratochvil288 Жыл бұрын
Moc děkuji za fantastickou přednášku. Úžasné. Velmi si cením toho, že jsou tyto přednášky takto publikovány a mohu se jich off-line také účastnit.
@jurasjurij9467 Жыл бұрын
Pana Podolskeho si uz mnoho let nenecham nikdy ujit. Cenim neuveritelny zapal, hluboke znalosti i nadseni, jakym je nam laikum predava. Vyborne.
@pbpitko1859 ай бұрын
Aj ja !
@dada_dittrich Жыл бұрын
Jeden z nejlepších přednášejících - ale u zkoušky bych se ho asi bál 🙂
@ctiradtomes53459 ай бұрын
Zdravím pana profesora a děkuji za možnost vyslechnout si jeho přednášky, žádnou nevynechám. Těším se na živé přednášky třeba zase na Colours of Ostrava.
@Uschovna Жыл бұрын
Skvělá přednáška a úvod do spektroskopie. 🙂
@jiribarton3210 Жыл бұрын
Moc pekna prednaska. Vasen pana profesora pro vec je naprosto strhujici!
@McKenna1994 Жыл бұрын
👌🌈
@roirenaud2695 Жыл бұрын
Zajímavá náhoda... při poslechu této výborné přednášky jsem nalistoval v knize o Bretani Gauguinův obraz Bonjour, Monsieur Gauguin a poprvé v životě si všiml, že v pozadí je kousek duhy!
@brain487 Жыл бұрын
Faddiok fired.
@pavelsebek2045 Жыл бұрын
Krásná přednáška. Jakožto laik, středoškolák, jsem vděčný za tu možnost shlédnout něco takového a rozšířit si tak obzory. Jen bych uvítal, kdyby se trochu více prostoru věnovalo kapitole éteru. Chápu však, že při tom informačním objemu by se zase muselo někde jinde ubrat... PS a možná by byla pro diváka neméně zajímavá poznámka o tom, jak se Goethe zlobil na Newtona za ony "pokusy se světlem" 🙂
@hmmh-qq Жыл бұрын
Změní se obraz rozkladu světla na stínítku, pokud mezi zdroj světla a šikmý hranol vložím s ponecháním mezery další ale rovný hranol s určitou tloušťkou?
@jakubjandourek2822 Жыл бұрын
Zase skvela prednaska. PS: "To se nedozvime!" No, s tim - z uvedenych historickych skutecnosti nekolik malo minut pred tim - opatrne! :-)
@magixcz8558 Жыл бұрын
Pokud UV světlo z tartanové stuhy prošlo červeným filtrem, nemělo by tím spíš projít také přes zelený a modrý filtr a výsledek být bílá barva ?
@jirivoslar7688 Жыл бұрын
Myslím, že ten postup nemusel fungovat dokonale. Stačilo, aby fungoval trochu, aby ty filtry něco odstínily. A výsledkem byl barevný obraz. Pravděpodobně neodpovídal svou barevností předloze úplně přesně.
@jiriprovaznik6784 Жыл бұрын
Vynikající (y)
@korinakrausova9548 Жыл бұрын
Kde jsou v přírodě ty hranoly ?
@petrstindl2703 Жыл бұрын
V Třeboni se narodil v roce 1945 můj otec Eduard
@acewestlycom Жыл бұрын
21:06 na fotce ocenuji hromosvod nad horizontem ;-)
@miroslavjati7751 Жыл бұрын
Nezodpovedanou otázkou je, čo chápe Jiří Podolský pod pojmom “Dopplerov jav”, nakoľko v jeho prednáške nespomína ani 1.) Dopplerov objav, a ani 2.) Dopplerov predpoklad. 1.) Dopplerov objav (vytvorený na základe predstavy letiaceho pozorovatela nad hladinových vlnami) by mohol znieť “frekvencie vĺn sú relatívne, lebo závisia od pohybu pozorovateľa”. 2.) Dopplerov predpoklad (čo je už nová, fyzikálna teória), by mohol znieť “aj frekvencie svetelných vĺn by mali byť závislé od pohybu pozorovateľa, rovnako, ako u hladinových vĺn”. Christian Doppler (1803-1853) vytvoril novú teóriu, ktorú tvorí racionálny predpoklad “Dopplerov objav by mal platiť aj u vymyslených (t.j. neviditelných, iba predpokladaných), svetelných vĺn” (ktoré fyzici zobrazujú v podobe vlnoviek s konkrétnymi, vlnovými dĺžkami). No, tento racionálny predpoklad Doppler aplikoval u iracionálneho predpokladu “svetlo sú vlny” (ktoré fyzici zobrazujú v podobe vlnoviek s konkrétnymi, vlnovými dĺžkami), a preto musím celý Dopplerov predpoklad zaradiť medzi iracionálne, fyzikálne teórie. A tento iracionálny, Dopplerov predpoklad “frekvencie svetelných vĺn sú rovnako relatívne, ako frekvencie hladinových vĺn” bol neskôr doplnený o ďalšiu iracionálnu, fyzikálnu teóriu “dĺžky svetelných vĺn určujú farby” (farba = dĺžka svetelnej vlny). Bohužiaľ, Jiří Podolský nepomenoval fyzika, ktorý vytvoril, resp. ako prvý začal šíriť, teóriu “farba = vlnová dĺžka svetla”, a nezverejnil ani informáciu “na základe čoho neznámy fyzik túto teóriu vytvoril”. A hoci Dopplerov predpoklad bol potvrdený iba u zvukových vĺn, Jiří Podolský šíri, že bol experimentálne potvrdený už aj u svetelných vĺn, bohužiaľ “bez konkretizácie experimenta”. Je neuveritelné, aké množstvo iracionálnych teórií sú fyzici schopní vytvoriť, akceptovať, a následne ich stadovito šíriť ako “racionálne, všeobecno akceptované, fyzikálne teórie”. Ukážkovým príkladom je teória (účelovo vymyslená) “dĺžky svetelných vĺn sú relatívne”: Ak existujú dva protichodné názory o “vlnových dĺžkach svetla”, niekto sa musí mýliť. 1.) Buď sa mýlim ja, keď tvrdím: “Ak by existovali fyzikmi vymyslené, svetelné vlny, museli by byť ich vlnové dĺžky absolútne (t.j. nemenné). Presnejšie, museli by byť rovnako absolútne (nemenné), ako sú absolútne (nemenné) všetky vzdialenosti, t.j., všetky výšky, šírky, a dĺžky.” (Menia sa len ich pozorovatelné veľkosti, a to v závislosti od vzdialenosti pozorovateľov, t.j. bližší pozorovatelia ich pozorujú ako večšie, a vzdialenejší pozorovatelia ako menšie.) 2.) Alebo sa mýlia fyzici, ak tvrdia: “Vlnové dĺžky svetla sú relatívne a menia sa v záviaslosti od vlnových frekvencii svetla, a to tak, aby rýchlosť svetla bola vždy konštantná”. (Chybná teória o konštantnej rýchlosti svetelných vĺn bola vytvorená na základe chybnej interpretácie Maxwellových rovníc, a dokázaná iba chybným záverom experimenta Michelson - Morley.) Inými slovami povedané: Ak existujú dva protichodné názory o “vlnových frekvenciach svetla”, niekto sa musí mýliť. 1.) Buď sa mýlim ja, keď tvrdím: “Ak by existovali fyzikmi vymyslené, svetelné vlny, ich frekvencie by sa museli meniť rovnako, ako u iných vĺn, t.j. bez zmeny vlnových dĺžok”. 2.) Alebo sa mýlia fyzici, keď tvrdia: “Svetelné vlny nie sú rovnaké, ako iné vlny, lebo pri zmenách ich frekvencií sa menia aj ich vlnové dĺžky.” (A to len preto, aby bolo možné aj naďalej akceptovať a šíriť najiracionálnejší výmysel fyzikov “rýchlosť svetla je absolútna”.) Pán Podolský, dokedy chcete šíriť staré, iracionálne názory, a odmietať nové, racionálne ?!?
@gandi3812 Жыл бұрын
POuzivate GPS ? :)
@miroslavjati7751 Жыл бұрын
@@gandi3812 1.) GPS navigácia funguje s takou presnosťou, s akou funguje, len vďaka tomu, že aktuálny čas v atómových hodinkách, ktoré sa nachádzajú v GPS satelitoch, je neustále korigovaný bez pomoci Lorentzových transformácií a Einsteinových rovníc. Inými slovami, Lorentzove transformácie a Einsteinové rovnice nie sú v praxi používané. 2.) GPS navigácia funguje s takou presnosťou, s akou funguje, len vďaka tomu, že aktuálny čas vo všetkých, atómových hodinkách, ktoré sa nachádzajú v GPS satelitoch, je neustále monitorovaný a synchronizovaný s centrálnym časom v NIST (National Institute of Standards and Technology, USA). 3.) Takže, GPS navigácia je dôkazom toho, že “Lorentzové transformácie a Einsteinové rovnice” (ktoré by mali umožňovať presné výpočty časových odchyliek v atómových hodinkách, ktoré sa nachádzajú v GPS satelitoch, konkrétne tých časových odchyliek, ktoré by mali byť dôsledkom zmien rýchlosti a gravitácie) “NEZODPOVEDAJÚ REALITE”. Lebo, ak by Lotentzové transformácie a Einsteinové rovnice zodpovedali realite, potom by umožňovali vyrobiť softvér, ktorý by realizoval automatické korekcie tých zmien, ktoré vymyslel (postuloval) Albert Einstein (ktorý ich vymyslel iba za účelom spriechodniť ďalší, iracionálny nezmysel “rýchlosť svetla je absolútna”). A teda, nebolo by potrebné aktuálny čas v GPS satelitoch neustále monitorovať, a synchronizovať ho s centrálnym časom v NIST.
@user-zz3sn8ky7z10 ай бұрын
Všechny druhy vln pociťují dopplerův jev stejně, není pravda že by světlo bylo nějak speciální. Vlnová délka světla se díky dopplerovu efektu mění, to je celý ten důvod proč to světlo "červená" případně "modrá" - barva je jen vlnová délka. Nevím jak jste dospěl k názoru, že se nemění, jestli je to z toho, že rychlost světla má být konstantí, tak jste zapomněl na fakt že vlnová délka je lineárně proporcionální s frekvencí - pokud vlnová délka stoupne o určitou část, vždy musí frekvence klesnout také. Tahle proporcionalita se pak "vykompenzuje" a rychlost vlny vám vždy vyjde v homogenním prostředí stejná, bez ohledu na frekvenci - a je jedno jestli je to světlo v prostoru, zvuk ve vzduchu, nebo cokoliv jiného. Proto máme jednotnou rychlost zvuku, i přesto že ten absolutní není :)
@miroslavjati775110 ай бұрын
@@user-zz3sn8ky7z Pri zvukových vlnách dochádza po zmene rýchlosti “vlny - pozorovateľ” (či v dôsledku zmenenej rýchlosti zdroja vĺn, alebo v dôsledku zmenenej rýchlosti pozorovateľa) iba ku zmene vlnovej frekvencie, nie aj ku zmene vlnovej dĺžky. Rovnako, ako u hladinových vĺn. Ale pri svetelných vlnách dochádza, podľa fyzikov, po zmene rýchlosti “vlny - pozorovateľ” (či v dôsledku zmenenej rýchlosti zdroja vĺn, alebo v dôsledku zmenenej rýchlosti pozorovateľa) nielen ku zmene vlnovej frekvencie, ale aj ku zmene vlnovej dĺžky. A to v dôsledku “udržať (zachovať) absolútnu rýchlosť svetla za každú cenu”, resp. v dôsledku “fanatickej viery fyzikov v absolútnu rýchlosť svetla”. Pre mňa zostávajú stále nezodpovedanými tieto dve otázky, 1.) kto je vlastne autorom teórie, resp. postulátu “rýchlosť svetla je absolútna”, a 2.) na základe čoho dnešní fyzici slepo akceptujú, resp. fanaticky veria, v totalno iracionálnu teóriu “o absolútnej rýchlosti svetla”, ktorú dnes šíria už ako vedecky overený fakt, ak: 1.) Ak Maxwellové rovnice neindikujú (neodôvodňujú) absolútnu rýchlosť svetla, ale iba nezávislosť rýchlosti svetla od rýchlosti zdroja svetla. (Jednoducho, rýchlosť svetla sa nepripočítava ku rýchlosti zdroja svetla, rovnako, ako u zvuku.) 2.) Ak Hendrik Lorentz vytvoril na základe tohto výmyslu tzv. Lorentzové transformácie, v ktorých ukazuje, aké absurdné (nelogické) zmeny by sa museli v prírode realizovať, ak by tento iracionálny výmysel neznámeho fyzika (autora výmyslu) bol pravdivým opisom prírody. 3) Ak experiment Michelson - Morley nedokazuje absolútna rýchlosť svetla, lebo dokazuje iba “rovnakú rýchlosť svetla v atmosfére Zeme z pohľadu pozorovateľa na Zemi”. (Inú rýchlosť toho istého svetle v atmosfére Zeme musí pozorovať pozorovateľ na Mesiaci, a úplne inú pozorovateľ mimo Slnečnej sústavy.) 4.) Ak A. Einstein musel vymyslieť ďalšiu nezmyselnú teóriu “o relatívnej rýchlosti plynutia času”, len preto, aby z iracionálnej teórie “o absolútnej rýchlosti svetla” urobil aspoň zdanlivo akceptovatelnú, “logicky konzistentnú 2-teóriu”, ktorá je prakticky absolútne nevyužitelná, keďže pomocou relativistických rovníc sa absolútne nič nevypočítava. (Podľa relativistických rovníc sa nekorigujú ani odchýlky v Cs hodinkách, ktoré sú v GPS satelitoch, hoci teoretickí fyzici neustále a opakovane šíria lož, že GPS navigácia je dôkazom Einsteinovej relativity.) 5.) Ak rýchlosť každej častice je vždy relatívna, prečo by mala byť práve iba rýchlosť akejsi malej častice s názvom “fotón” (resp. “rýchlosť svetla”) absolútna? Obzvlášť, ak pre takéto iracionálne tvrdenie fyzikov neexistuje ani 1 dôkaz (slovom “ani jeden dôkaz”). Existujú iba nepravdivé závery experimentov, pomocou ktorých fyzici nepravdivo dokazujú platnosť ŠTR.