Parádní přednáška. Jedna dovednost je vědět a druhá je to vysvětlit a srozumitelně předat dál což každý neumí 👍
@tajomnik742 жыл бұрын
Veľmi zaujímavá prednáška. Samka by som dokázal počúvať od rána do večera. Ak sa niekedy znovu narodím, tak pôjdem na MatFyz. Teraz už je neskoro. :)
@zuzanapolakova40172 жыл бұрын
PRESNE TOTO MI NAPADLO.JA SOM TAM AJ PRED 30ROKMI ZACALA, ALE AJ PO 1. SEMESTRI SKONCILA A LUTUJEM DOTERAZ.
@KOPEBR0072 жыл бұрын
NIKDY nie je neskoro! Ja mám síce iného favorita, ale inak súhlasím.
@mochno1 Жыл бұрын
Ja by som to dokazal len pocuvat. Skoncil by som pri prvom vypocte :-) Bavi m apocuvat ludi co tomu rozumeju a neskovavaju sa za rovnice, ale vysvetlia to laikom ako ja.
@jlajsner2 жыл бұрын
No nic. 😆 Jdu si to pustit ještě jednou 😆
@pavolstrba6129 күн бұрын
Čas plynie, čas letí. To si často hovorievame, takto to vnímame bez toho, aby sme sa nad tým zamýšľali. Čo ak to prevrátime a budeme tvrdiť, že čas sa nemení. Pre lepšiu názornosť si predstavme súradnicový systém, v ktorom je priesor daný každým jedným bodom resp. jeho súradnicami. Takto zadaný systém je konštantný a nemení sa, nech sa v ňom nachádza, pohybuje a mení vešetko v ňom obsiahnuté. Predstavme si to isté analogicky s časom. Akýsi daný raster vo stvorení, ktorý sa nemení, menia sa v ňom len (hmotné a iné) formy a ich zmeny vieme vnímať na základe toho, kde sa v nemeniacom čase nachádzajú. Presnejšie vieme porovnať stav jednej formy v danom časovom bode so stavom tej istej ale už zmenenej formy v inom časovom bode. No a to isté robíme v praxi, porovnávame, bez toho že uvedomujeme, čo čas je. Definíciu času riešime tak, že ju nahrádzame porovnávaním meniacich sa foriem, t.j. že jednu zmenu hodnotíme na základe druhej zmeny. Ak napríklad vezmeme ako porovnávaciu základnu mierku kmitanie atómov, z ktorého sme odvodili mierky ako sú sekunda, minúta, hodina a ďalšie, tak nám to nezaručuje, že je táto mierka za každých okolností v súlade s už smomínamým nemeniacim sa, konštatným časom. Inak povedané nemáme záruku, že kmitanie, je rovnaké, t.j. nemeniace sa. Keby sme mali byť veriacimi v Boha, mohli by sme povedať, že čas je večný a nemeniaci sa, že je súťasťou Božského. Lebo len to čo je dokonalé sa zo svojej definície nemôže meniť. A ja si predstavujem Boha ako dokonalého. Tu však narážame na to, že Boha nikdy nebudeme schopný chápať a preto ani definíciu toho, čo čas je. To však neznamená, že sa nemáme pokúšať o intuitívnu predstavu o čase, že by sme z nášho pozemského vnímania a podmienok nemali vytušiť, čo by čas mohol byť. Nie je to moja myšlienka, ale aj na základe spomenutého možeme povedať, že čas je konštanta, dokonca vraj jediná vo stvorení.
@SpartanXG3 ай бұрын
Na pana Kováčika jsem narazil na youtube, kde byl v rozhovoru o popírání kulatosti země 😀 a neskutečně mě zaujalo, jak skvěle dokáže povídat o fyzice. Škoda, že jsem neměl na základní škole takového fyzikáře, možná bych byl někde jinde 😆 super přednáška 👍
@danielbrstak573024 күн бұрын
Na žiadnej základnej škole nie sú učitelia s titulom PhD z USA.
@wifirus9 күн бұрын
@@danielbrstak5730 No a na našej veru je, ... ale robí iba školníka.
@jlajsner2 жыл бұрын
Alelujá! Po mnoha přednáškách, mi to až po této docvaklo. Děkuji Ve smyslu jak je to myšleno, ne že bych tomu perfektně rozuměl.
@jakubmikita76602 жыл бұрын
Samuel je jeden z top ludi ktori sa mohli objavit na SK scene. Ja som bol vychovany na J. Grygarovi a diskusiami Pod lampou. Potom prisiel Samuel s Vedatorom a nic lepsie nemohlo sk youtube obohatit. Vidno ze vo videu chce povedat viac ako moze, zial casovy limit je neuprosny. Pre niekoho to moze zniet nekomplexne, ale od toho su ucitelia. Ako uvod a ,,nazhavenie,, do temy to bolo super. Obcas sa mi ale zda ze mladi ludia/buduci studenti/ su nejako zabrzdeni a nechapu vtipu, ja som sa zasmial vzdy :D tesim sa na dalsie video
@bububu123452 жыл бұрын
Sú to moderní idioti. Tik tok a Facebook základ života. Deväťdesiat percent tých čo tam sedia budú rozvážať alebo piecť pizzu
2 жыл бұрын
Presne, ja som tiež odkojený na Pod lampoun až na to, že lampa vždy stroskotala kvôli tomu v jednotlivých tv, že sa rýpala do politiky. Tu to našťastie toto nešťastie nehrozí. Dúfam.
@peternovy11632 жыл бұрын
az na to ze lampisti a grygar aj rozumeli veciam o ktorych rozpravali, na rozdiel od pana kovacika...
@peternovy11632 жыл бұрын
@ neskoro, uz robi kampan vallovi 😂
@vodca20002 жыл бұрын
pre mna bol, ale neviem kde v nasom podvedomi sa berie to nutkanie, ze sa nakoniec musime zaskatulkovat tak pekne slovensky malomestiacky ... ze teamVallo, oh my faking gaš :)
@Keram.K2 жыл бұрын
Pohybom urcime co je cas a ked uz vieme co je cas mozme si povedat co je pohyb. FIIIIHAAA zaujimave
@janfikacek66482 жыл бұрын
Docela příjemné video, stojí za zkouknutí. I když "pár" nepřesností by se našlo: 1) Vysvětlení toho, co je pohyb, je nicneříkající tautologie. Pohyb je , když se něco mění. Neboli pohyb je pohyb. 2) Vysvětlení času podobně. Čas je když se něco pohybuje. 3) Infinitezimální diferenciál není nekonečně malý, jak uzavřel sám Newton. 4) Utahování z filosofie je fajn, ale spíš si utahuje jen ze Zenona a jeho aporií, ne z filosofie. Bylo i "pár" jiných filosofů než Zenon, a mnozí to Zenonovi nandali. 5) Rovnice Newtonovy fyziky jsou časově symetrické jen proto, že jsou zjednodušené a od asymetrie abstrahují. :) 6) Entropie je vysvětlen hezky, ale není jinak vysvětleno, proč by měl směr času souviset s entropií. Jako že vidíme, že mají obě stejný směr, není důkaz "kauzální" souvislosti. Spoust lidí na chodníku jde stejným směrem, i když se vůbec neznají a nemají žádný vztah. :) 7) Tepelná smrt vesmíru bude těžko, protože vesmír zřejmě není uzavřený systém, viz vliv třeba temné energie a temné hmoty. Tedy že čas přestane existovat není pravda, též kvůli bodu 6). Taky zde neznáme mnoho faktorů, takže předpovídat budoucnost téměř na "nekonečně" dlouho je opravdu nepodložené. :) Viz fikacek.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=756024 . Ale jinak jsem sdílel ve FB skupině.
@igott-interpretaciagravita42622 жыл бұрын
..a ake teda mate vysvetlenie bodu 1 a 2? ďakujem
@ludolfceulen2 жыл бұрын
S definiciou casu je vzdy velky problem a dochadza pritom k zacykleniu a zbytocnym tautologiam. Bud k tomu treba pristupit axiomaticky (ako v matike), alebo proste prijat fakt, ze cas je emergentny prejav vacsieho poctu entit. Ja sa priklanam k druhej moznosti. Ono velmi casto vo fyzikalnej realite a jej dosledkoch plati, ze celok je viac ako jednoduchy linearny sucet casti. O vela veciach by nemalo zmysel ani len uvazovat, napr. keby cely vesmir bol iba jedna jedina entita, napr. jediny elektron. Tam by cas neexistoval. Ani pri dvoch. S troma sa uz zacinaju diat male zazraky. Rovnako ako gravitacny problem troch tesies: pre dve telesa vo vesmire vsetko OK, vsetko lahke, tri telesa = chaos. A teraz si predstavme ze v nasom vesmire nie su 3 entity (castice) ale 10^80 baryonovych castic + 10^90 fotonov. Uz zvysenie poctu na 3 robi maly zazrak, co potom takmer googol entit. Smer casu suvisi s entropiou preto, lebo cas je emergentny prejav vacsieho poctu entit a velky pocet entit vravi, ze mame nieco do cinenie so statistikou a pravdepodobnostou. Ako bolo povedane, nikto nebude popisovat mikrostav plynu v izbe (polohu a rychlost a smer kazdej z 10^26 molekul), popiseme to zopar cislami ako teplota, tlak ... A uz aj ten maktostav popisany par cislami (ktore bezprostedne suvisia s entropiou) nam staci na to, aby sa vedelo ze teplo samovolne neprechadza z telesa chadnejsieho na teplejsie. Proste sa pri cislach (poctu entit) ktore sa vyskytuju pri statistickom popise plynu (ci latky vseobecne) proste samovolne nedeje, je to tak nepravdepodobne, ze to pokladame ze nemozne. Rovnako mince na stole a buchanie, zabudime na male pocty, majme 1 mol minci (t.j. 6x10^23 minci). Mysli si niekto pricetny ze buchanim po stole bars aj miliardu rokov by sposobilo ze bude na vsetkych znak alebo panna? Na to by nestacila ani kvadriliarda rokoch buchania ... Opat nam stacil makrostav na to aby bolo hned jasne co sa bude diat a co to bude z pravdepodobnostneho, statistickeho hladiska znamenat, t.j. ze mince budu buchanim prechadzat od makrostavu orol ku panna v zastupeni 0:mol do stavu orol ku panna mol/2 ku mol/2 (v okoli ktoreho to bude oscilovat - v ramci normalnych caosvych meritok, nemyslim googol rokov) - a to bude definovat smer plynutia casu. Uz v systeme s takymto poctom entit (1 mol minci) je reset (navrat do pociatocneho stavu) beh na veeeeeeeeeeeelmi dlhe trate. Reset iba nasej viditelnej casti vesmiru (v ramci toho co vsetko obsahuje) sa odhaduje raz za 10^(10^(10^120)) rokov kzbin.info/www/bejne/iHu2ZI1oeb54hZY, co je brutaaaaaaaaaaaaaaaalne viac ako googolplex. Co sa tyka tepelnmej smrti vesmiru a ci je vesmir uzavrety system: no to suvisi s tym co myslime pod pojmom vesmir: - vsetko co mozme zachytit nasimi zmyslami? to asi tazko, tato definicia bolo prekonala pred tisicrociami - vsetko co mozme zachytit/registrovat nasimi pristrojmi v tej-ktorej dobe? tiez nie, to sme si uvedomili pred storocim - vsetko co existuje? asi tiez nie a ak hej, tak by to bola iba nasa viditelna oblast vesmiru - vsetko by byt teoreticky i len mohlo existovat? akakolvek absurdnost, napad, objekt co koho napadne? napr. kvadriliarda svelelnych rokov dlha spageta a hruba ja nas vesmir (mozno) a plavajuca v este vacsom oceane tekuteho diamantu s priemerom kvadriliardy na druhu svetelnych rokov ... a kde by to tak mohlo byt, v absolutne neznamych koncinach vesmiru kde nedovidime a kde nasa cast vesmiru nebude mat nikdy ziadny kauzalny dohah a kde mozno platia ine fyzikalnme zakony, alebo v inom vesmire multivesmiru (to ale potom multivesmir musim zahrnut pod nase chapanie vesmiru) - vsetko co ani len nemoze existovat? (hmm, ale ako vieme co nemoze existovat)
@igott-interpretaciagravita42622 жыл бұрын
@@ludolfceulen elektron je nuda, ale co keby bol vesmir len jeden NEUTRON... :-) cas je oriesok, ale mozno len preto, lebo sa nanho pozerame traumatizovanou optikov, predsa len kym moze clovek nieco povedat o case - teda aby jeho slova maly vahu, tak si musi preskakat tolko studia pocitania, aby na konci zistil, ze o vesmire vie este menej ako na zaciatku, teda vie toho vela, velmi vela, ale nerozomie tomu tak, aby mohol nieco z rukou na srdce povedat, ze cas je: ... zato mi z AMATERSKY ASTRO-FYZiCI, mozeme:) ale zas nas nikto nepocuva..
@ludolfceulen2 жыл бұрын
iGoTT - Je jedno co by to bolo, jeden elektron, jeden neutron (ale vieme ze ten je zlozeny z troch kvarkov a zavisi od podmienok ci sa na neutron pozerame ako na jednu entitu, alebo pri teplote 10^15 K ako na zlepenec troch kvarkov) - podstatne je aby entita bola jedna. Vtedy nema zmysel o nicom hovorit ani uvazovat, nic sa neda na nic ine vztahovat. Priestor ani cas by nemali vyznam.
@igott-interpretaciagravita42622 жыл бұрын
@@ludolfceulen neutron ak by sa rozpadol na proton a elektron, tak by to znamenalo ze cas existuje..
@hmmh-qq2 жыл бұрын
Čas je fiktívna hodnota určujúca uplynutie doby medzi dvoma navzájom súvisiacimi udalosťami, napr. pri pohybe telesa je to doba medzi dvoma bodmi na dráhe. Ten graf na tabuli má znázorňovať nárast chaosu (neusporiadanosti), nie entropie, lebo entropia v systéme je vždy kladná a keď systém nadobudne rovnovážny stav, tak vtedy je entropia maximálna, pričom ak je v ňom zachovaný pohyb, tak fluktuácia hmoty medzi dvoma stavmi je chaos, ale nedá sa tvrdiť, že jeden s týchto stavov je menej alebo viacej usporiadaný, oba stavy sú rovnako chaotické. Sliepky nie sú protikladom rastúcej entropie, ale len potvrdzujú to, že usporiadanosť alebo zložitosť-komplexita v systéme vznikne jedine vtedy, ak mu k tomu dopomôže iný, ale zložitejší systém, ktorý už musí predtým existovať, čiže systém "sliepka+kohút" je zložitejší, ako systém "vajce"...
@tretihory9 ай бұрын
Napadlo mě, že čas je jen pouhý pohyb. Ve skutečnosti plyne čas pouze v jednom bodě a to v přítomnosti. Minulost je pohyb, který se udál (a můžeme sledovat jeho následky) a budoucnost je jen jako předpoklad založený na zkušenosti. Čas, který měříme je pokus měřit pohyb v přítomnosti do minulosti a tento čas obsahuje předpoklad budoucnosti. Fakticky čas existuje pouze nyní (v přítomnosti), svět se pohybuje, respektive my to vnímáme jako neustálou změnu. Minulost je něco, co neexistuje (ale víme, že existovala), stejně jako budoucnost také neexistuje, ale na základě zkušenosti ji předpokládáme. Takhle o tom nějak teď uvažuji. Jinak ten postřeh s jednosměrnými ději je super.
@DL-kc8fc2 ай бұрын
To je zajímavé, ale čas je spíš nutné chápat i jako tempo času (na Měsíci je tempo času rychlejší než na Slunci, viz populární paradox dvojčat v rámci STR) a i ona přítomnost je tak nějak "relativní" ve svých časových rámcích, byť se to po informační stránce dorovná z limitů, tedy samotné tempo času a s tím spojené naše vnímání času je spíš výsledek nějaké rezistence, která například nedovolí světlu překonat c. Tím je zaručen přenos energie - slunce nás hřeje, elektormotor pračky se točí,... Nekonečně dlouhá vlna (nad limit) by nic nepřenesla a nejspíš by ani nevznikl vesmír. Jak to tak vypadá, implikace všech vlastností (hmota, prostor, energie) tvoří i ten limit s časem, který z toho vyplývá a je nezbytnou součástí této vlastnosti vesmíru. Není nutná žádná entropie, která vůbec nemusí být příčinou času, ale naopak důsledkem z neuspořádanosti. Ano, náš mozek je uzpůsoben právě tomuto prostředí, tj že si musí umět pamatovat a zkušenosti konfrontovat s vypočítanou budoucností, což může být příčinou ega. Stroj "žije" v absolutní přítomnosti - nemůže mít ego, ale které se může nastartovat se skutečnou umělou inteligencí (dnes umělá inteligence neexistuje - jsou to pouze simulátory inteligence). Minulost tak nějak existuje v rámci zmíněných rámců časů a dokonce ji i pozorujeme, viz zkoumání mladých galaxií až po reliktní záření. Ovšem limit a z toho přísná kauzalita nám neumožní do ní vstoupit a zaměnit příčinu za následek, na čemž vesmír skutečně nestojí. Teorie relativity jsou právě postaveny na tomto, nikoliv na populárních příkladech a jak se zdá, nelítostné ověřování to jenom potvrzuje. No a jednosměrný děj tomuto jde naproti, protože skutečně nelze navodit reverzní stav - veškeré snahy o toto jdou vždy do buducnosti, i paradox dvojčat - každý časový rámec různě dilatovaný má stále jeden směr - šipka času.
@maval45372 жыл бұрын
Kdybych potkal mimozemšťana, čekal bych, že to vysvětlí spíš mně než já jemu😄....Ale jinak zajímavá přednáška👍🏻!
@gugux0 Жыл бұрын
Kdybych potkal mimozemšťana, asi snesu vajíčko :D
@maval4537 Жыл бұрын
@@gugux0 Hlavně že bude z volného výběhu😉👍!
@perperuna6773 Жыл бұрын
Super vysvetlené. Takto aj ja môžem získať vedomosti z VŠ.
@fabianmartin88 Жыл бұрын
Bomba.
@Skenderax3 ай бұрын
Pekné :-).
@Diaminooxidase Жыл бұрын
velmi dobra prednaska
@petergric13602 жыл бұрын
Hmmm ak hodím kópiou do terça , tak dráha vynásobéná mojou silou a gravitáciou , odmocnená odporom vzduchu sa v podstate rovná zmyslenej veličine času.Na tomto princípe v podstate fungujú hodiny. Na rozdiel od nich napr. Silomer meria reálne existujúcu veličinu.Preto si myslím, že čas je pomôcka pre človeka, ale sám o sebe neexistuje. Rolu hrá pri objasnovaní minulých udalostí a plánovaní nejakého postupu. Vo fyzike je náhradou za chýbajúce údaje.
@poludnik Жыл бұрын
Super. Ak to aplikujeme na spoločnosť, vysvetľuje to jej /náš/ vývoj.
@1nuni Жыл бұрын
To se dá přenést na jakoukoliv rovinu skutečnosti, ne jen na společnost
@vincoification Жыл бұрын
Čas je princíp, ktorým sú udalosti usporiadané chronologicky; pričom jednotkou času je ZMENA. Zmena je udalosť ktorou sa terajší stav odlíši od stavu predošlého.
@mariaborzecka44742 жыл бұрын
Vznikne priestor, začne v ňom pohyb, vznikne čas, čas je živel, nie je to konštanta. Mňa by ale zaujímalo skôr, prečo naši Predkovia používali, a hlavne na čo, merné jednotky času a to 1 diel=0,05787 sek., 1okamih=0,000761 sek., 1mig=0,0000000485 sek., 1 sig=30 kmitov elektromagnetickej vlny vylúčenej atómom cézia a to v sekundách vyjadrené ani nie je. Hm ......... Toť otázka.
@williamvaverka8578 Жыл бұрын
1/30 s
@janziki4476 Жыл бұрын
asi pro měření rychlosti světla 🤷
@prioritasko2 жыл бұрын
Zaujimava prednaska. Mam jednu otazocku a neviem,ci sa spravne vyjadrim,aby som dostal patricnu odpoved. Preco vnimame,alebo uvedomujeme si cas prave v tychto casovych intervaloch,dajme tomu v sekundach,ked zakladne(najmensie) kvantum casu(Planckov cas) je o 44 radov nizsie? Ma to nejake racionalne opodstatnenie z evolucneho hladiska,ze vnimame cas v tychto skalach?
@jirimaulis7977 Жыл бұрын
Podle mého názoru je to jen náhodně smluvně ukotvené dělení času: 1 den:24h:60min:60s Klidně bychom to mohli dělit 10 (už takové snahy byly) a bylo by to z hlediska ostatních jednotek, které jsou takto koncipovány jednodušší…
@petergric1360 Жыл бұрын
Aj po roku súhlasím sám so sebou. Tak pa.
@michaldanco28482 жыл бұрын
Cas je to co sa deje ked sa nic nedeje :D
@janyakov76552 жыл бұрын
čas je zmena stavu
@richardfurajtar6106 Жыл бұрын
Ak sa gravitácia v,, čase,, šíri rovnakou rýchlosťou ako svetlo, môže uniknúť z čiernej diery ?
@pavolgalik9764 Жыл бұрын
Keď entropia fluktuuje, tak zoomovaním možno nájsť oblasti, kde nielen rastie ale aj klesá. Keď bude entropia len klesať, čas sa bude uberať opačným smerom?
@lubo80512 жыл бұрын
ako plynie čas ? v pondelok ráno vstanem, idem do práce a keď idem večer konečne do postele, tak je už piatok
@martinsolar836 Жыл бұрын
existuje iba pritomnost ktora sa meni hmota sa meni v pritomnosti na zaklade pohybu hmoty a molekul nieco spustilo ten pohyb fotonov quarkov a este mnoho prenas nepoznannych, vyvoj hmoty pracuje v zotrvacnosti. az s toho vznikli ludia a vsetko ...ale je to len pritomnost cas meriame mi ludia noc den rok atd moze ist o energiu ktora periodicky meni pohyb a cinnost mikročastic ak by clovek dokazal zastavit pohyb hmoty a energiu ktora ho pohana zastavi veesmir... ale to je zatial velke scifi.... su to len uvahy...toto vsetko. ale je niekedy fajn takto filozofovat
@miroru12 жыл бұрын
Vesmír je dynamický. Beží v ňom čas. Čas je vlastnosť Vesmíru. Je daný tempom fundamentálnych zmien v každom bode Vesmíru. Toto umožňuje makroskopické pohyby a transformácie objektov. V priestore sa na fundamentálnej (submikroskopickej) úrovni zmeny šíria rýchlosťou svetla.
@miroslavjati77512 жыл бұрын
1.) “Vesmír je dynamický, a beží v ňom čas”. To, že Vesmír je dynamický, to nikto nespochybňuje, no pokiaľ ide o “beh času”, tak podľa mňa, bežať môže iba človek, alebo zviera, alebo ukazovátka v ukazovátkových hodinkách (kde najpomalšie beží hodinové ukazovátko, stredne rýchlo beží minútové ukazovátko, a najrýchlejšie beží sekundové ukazovátko), alebo bežať (míňať sa) môžu aj čísla v elektrických hodinkách. No, ak Vy hovoríte, že bežať môže aj “čas”, potom si dovoľujem opýtať sa, ako si Vy predstavujete to “bežanie času”, konkrétne by ma zaujímalo, ČO KONKRÉTNE BEŽÍ pri tzv. “bežaní času”. 2.) “Čas je vlastnosť Vesmíru”. Podľa mňa, vlastnosť čohokoľvek, a teda aj Vesmíru, je niečo, čo je POZNÁVATELNÉ pomocou niektorého z ľudských, poznávacích systémov. A keďže ja som doteraz nikdy nevidel fyzikálny čas, a ani som nečítal takú definíciu pre pojem “čas”, na základe ktorej by som si dokázal vytvoriť aspoň jeho vizuálnu predstavu, preto podľa mňa “čas nemôže byť vlastnosť Vesmíru”. 3.) “Čas je daný tempom fundamentálnych zmien v každom bode Vesmíru.” Podľa mňa, toto je iba pokus o ďalšiu definíciu pre pojem “fyzikálny čas”. No táto Vaša definícia pre pojem “čas” je akceptovatelná len za predpokladu, že budeme najprv akceptovať to, že existuje aj akási JEDNOTNÁ, VÝVOJOVÁ RÝCHLOSŤ pre všetky vývojové zmeny v každom bode vesmíru. Podľa mňa, existujú iba jednotlivé, vývojové rýchlosti pre jednotlivé, vývojové zmeny, a teda neexistuje akási jednotná, vývojová rýchlosť pre všetky vývojové zmeny, ktorá by mohla určovať rýchlosti plynutí fyzikálnych časov v jednotlivých bodoch Vesmíru.
@miroru12 жыл бұрын
@@miroslavjati7751 To, že "čas beží" je obrazné vyjadrenie. Možeme to vyjadriť aj, že "čas ide" alebo, že "čas plynie". Každopádne "čas nestojí". Keď sa povie "čas", myslí sa niekedy "časový bod", niekedy "časový úsek" a niekedy "podstata času" alebo "základný mechanizmus plynutia času". Keď si predstavíme priestor zložený z jednotlivých priestorových elementov, omnoho menších ako elementárne častice, usporiadaných (zväčša približne) do trojrozmernej mriežky, tak "čas je mechanizmus aktualizácie stavov týchto priestorových elementov". Tieto stavy sa neustále aktualizujú - tempom plynutia času v konkrétnom priestorovom elemente. Hodnoty stavov týchto priestorových elementov sa menia podľa aktuálneho stavu elementu a aktuálneho stavu susedných elementov. Táto transformácia je plynulá. Toto je zhruba môj názor na čas. Nemám vypracovanú presnú teóriu času. Ale chcel by som pochopiť podstatu času. A podstatu Vesmíru a podstatu existencie a podstatu vedomia. Život pre mňa nie je záhadou - je to len komplexná chémia. Verím, že existuje len prítomnosť, ktorá sa plynule pretransformováva na ďalšiu (vtedy už) novú (zasa) prítomnosť. Teória relativity a kvantová mechanika sú "len teórie". (ktoré dávajú dobré výsledky) Fyzici by sa podľa mňa nemali snažiť spojiť tieto teórie (keď sa to tak dlho nedarí) a vnímať realitu cez ich pojmy, ale mali by prísť na to "ako to naozaj je".
@michalx6602 Жыл бұрын
ziadny cas neexistuje. vsetko uz je. cas=(postup, bolo>je>bude) je len dosledok nedokonaleho ludskeho vnimania. a ako take, sa da ovplyvnit, da sa na tom pracovat, menit sposob vnimania, teda aj toho, ako clovek vnima cas. predstavte si knihu, roman, cely dej je uz napisany, existuje. to je analogicky osud jedneho zivota, kludne aj ludskeho. clovek, ako tvor vo vyvoj, dokaze ten roman citat(zit) len v postupnosti, zacne od prvej strany, druha atd. ale to neznamena ze ked je na strane 30, ze strany pred a po nexistuju, tie stale su, existuju. analogicky sa to da vysvetlit aj pohybom vlaku po drahe o 3 bodoch, ked A bolo, B je, C bude, pritom ked sa veziete vlakom, a ste v Becku, tak Acko aj Cecko stale existuju, su, len vy ste tam este nedosli, alebo ste odtial odysli, ale oni su. urcovatelom casu je pozorovatel. poloha pozorovatela je tiez odpoved na dvojstrbinovy efekt a nie je vam tiez podozrive, ze nech za zo svojho miesta pozriete na ktory kolvek smer, nedohliadnete dalej nez tusim 12,6miliard rokov casu? keby to bolo euklydovke, co nie je, tak by to muselo znamenat ze svet ma stred priamo tu :P ale keby ste zmenili polohu, kludne aj na tu hranicu, maly by ste rozhlad zase len rovnaky, gula s rovnakym polomerom tato hranica je aj v rychlosti(svetla), a teda aj v case, to je to zakryvenie, a musite ho pouzivat aj vo svojich rovniciach, inak vam to nebude vychadzat :P preto cim vacsi interval, tym vacsia odchylka, lebo to pocitate linearne. ale ono sa to da vypocitat prestne, bez odchylky. preto treba na vacsiu rychlost stale vacsi pridavok energie, keby to bolo linearne, nebolo by to tak, preto ked dojdete na tu hranicu, uz vam ziadna enegia nestaci a predsa aj ta hranica sa da prekovnavat aj sa prekonava, vo vsetkom, aj v case
@korinakrausova9548 Жыл бұрын
Mimo tuto planetu je jiný čas nebo jiné časy. Ve skutečnosti prý čas vůbec neexistuje, je to jen iluze.
@SUST-RWM Жыл бұрын
Iluze, která se dá měřit?
@darmetelkova Жыл бұрын
Pro mě je čas pohyb mezi dvěma tělesy. A to říkám dřív než jsem viděla video. V prázdném prostoru kde nic nebude není ani čas.
@1nuni Жыл бұрын
Myslím, že i pohybem jednoho tělesa vzniká čas.
@miroslavjati7751 Жыл бұрын
Je iracionálne (nelogické) vytvárať akúkoľvek fyzikálnu teóriu o čase, ak fyzici neponúkajú (nemajú, nepoznajú) zrozumitelnú definíciu pre fyzikálny termín (pojem) “čas". Zrozumitelná definícia pre fyzikálny pojem “čas" je taká definícia, po prečítaní ktorej si každý dokáže vytvoriť vizuálnu predstavu toho, čo fyzici opisujú pomocou slova "čas". Inými slovami, pred vytvorením zrozumitelnej definície pre pojem “čas” je absolútne iracionálne (nelogické) vytvárať akúkoľvek teóriu o čase, vrátane ŠTR. Podľa mňa, “základnou otázkou o čase” nie je otázka, ktorú nastolujú fyzici "Čo je to čas?", resp. “Ako plynie čas?”, ale otázka, ktorú nastolujem ja "Čo chcú fyzici pomocou slova čas opisovať?". A hoci odpoveď na túto jednoduchú otázku nie je pre fyzikov komplikovaná (nakoľko fyzikom stačí 1.) vytvoriť zopár nápadov, čo by sa dalo, resp. malo, opisovať pomocou termína “čas”, 2.) vybrať ten najlepší. a 3.) začať akceptovať a šíriť zrozumitelnú definíciu pre fyzikálny pojem "čas"), napriek tomu, fyzici túto odpoveď do dnešného dňa neposkytli. Inými slovami, tak, ako sa fyzici zjednotili na tom, že slovo “slnko" sa bude používať na opis najbližšej hviezdy od Zeme (ktorá zodpovedá za svietivosť a hrejivosť na Zemi, ktorých intenzity sa neustále menia v dôsledku neustálej rotácie Zeme), tak rovnako sa budú musieť fyzici zjednotiť aj na tom, čo chcú (budú) opisovať pomocou slova “čas”. (Čo nie je tvorivý, hľadaco-objavný, vedecký proces, ale tvorivý, hľadaco-určovací, vedecký proces.)
@vlastimilkoutecky95192 жыл бұрын
A já, myslel že tohle každý ví a zná že je to přirozený to vědět. Ono vlastně souvisí tyhkei nforkace s Bohem. Kdo ale dneska, je s Bohem.
@michalnovak9470 Жыл бұрын
Jedno malé tajomstvo: čas neplynie, čas stojí.
@michalprokop9455 Жыл бұрын
ještě lépe, čas neexistuje, pouze časoprostor :)
@ramas238772 жыл бұрын
Time is money ...
@ramas238772 жыл бұрын
Time is not important, only life...
@MJ-rc8kq2 жыл бұрын
Ak fyzik nevie, čo je to “čas”, otvorene to neprizná. Ale prezradí sa napr. aj tým, že Vám poskytne 2 definície pre pojem “čas”. 1. definícia pre pojem “čas” v tejto prednáške znie takto (0:02:40): “Čas je nejaký parameter, ktorý plynie”. Chybou tejto 1. definície je, že vysvetluje nejasný pojem “čas” pomocou iného, nejasného pojmu "nejaký parameter". (A tak, ako nikto si nedokáže predstaviť plynutie neviditelného, fyzikálneho času, tak rovnako si nikto nedokáže predstaviť ani plynutie nejakého parametra.) 2. definícia pre pojem “čas”. v tejto prednáške znie takto (0:03:05): “Čas je to, čo merajú hodinky.”, resp. aj (0:03:35): “Hodinky nám umožňujú počítať, ako plynie čas.” Chybou tejto 2. definície je, že každé hodinky ukazujú trochu iný čas. (Na niektorých hodinkách to pozorujeme už za 24 hodín, napr. rozdielom 1 sekundy, a na iných, kvalitnejších hodinkách až po uplynutí X rokov). A keďže Samuel Kováčik nekonkretizoval hodinky, ktoré by ukazovali iba jednu, tu pravú, rýchlosť plynutia fyzikálneho času na jednom mieste, preto aj naďalej nikto nevie, ako rýchlo plynie nepozorovatelný, fyzikálny čas na jednom mieste. ZÁVER: Samuel Kováčik nám nič nepovedal (ba ani len nenaznačil) o tom, čo je to “fyzikálny čas”, a preto nikto nemôže pozorovať ani jeho plynutie, lebo stále nikto nevie (ba ani len netuší), kam sa má pozerať, keď chce pozorovať fyzikálny čas a jeho plynutie. A čo je najsmutnejšie, Samuel Kováčik nám neprezradil ani len základnú informáciu o fyzikálnom čase, čo je informácia, či fyzikálny čas je niečo hmotné, alebo nehmotné. Inými slovami, nedozvedeli sme sa ani to “čo je to fyzikálny čas”, a ani to “ktorými konkrétnymi hodinkami fyzici merajú rýchlosť jeho plynutia na jednom konkrétnom mieste”. A z tohto dôvodu si dovolím aj trochu sarkazmu: Za povstania, partizáni chytení fašistami, keď nič neprezradili, boli v očiach iných partizánov hrdinovia. A tak by ma zaujímalo, či aj Samuel Kováčik je hrdinom v očiach iných fyzikov.
@maval45372 жыл бұрын
To je právě to báječné na vědě: můžete mluvit kolik chcete a přitom nic nemusíte říct....jako v politice😁!
@juliuscsala6397 Жыл бұрын
Neexistuje definícia času 🙂
@TheVladko0012 жыл бұрын
ČAS JE JEDNA ZE SOUŘADNIC 4.ROZMĚRNÉHO ČASOPROSTORU..
@lasholub42242 жыл бұрын
Pri tepelnej smrti vesmíru prestáva čas existovať? Veď len prestane existovať možnosť jeho merania, či?😅 Ten graf entropie by pokračoval ďalej.
@stanislavmacak5601 Жыл бұрын
A nie je to vsetko len v nasej hlave? Ako si nas mozog usporaduva? Cas neexistuje.
@ondrejsakala3980 Жыл бұрын
No toto som potreboval.😬
@janengel19852 жыл бұрын
A na příští přednášce si řekneme, co se dělo před tím než začal čas, a co se bude dít až čas skončí. 🙂
@jaroschut6422 Жыл бұрын
Cas je predtym a potom. Ked cas nie je, nie je ani predtym, ani potom...
@kamil1967. Жыл бұрын
Čas..událost.
@pavolstrba61 Жыл бұрын
Čo ak čas stojí, t.j. neplynie nemení sa? A to čo sa mení sú formy. My potom popisujeme tieto zmeny foriem ako relatívne. T.j. jednu konkrétnu zmenu vyhodnocujeme v relatívnom vzťahu k inej zmene. Kto v tom nájde chybu?
@miroslavjati7751 Жыл бұрын
1.) Chyba č. 1, resp. žiadosť o dovysvetlenie č. 1. Ak hovoríte “čo ak čas stojí, t.j. neplynie nemení sa”, potom by bolo potrebné dovysvetliť (povedať aj to), čo chápete pod pojmom “čas”. Lebo ja si nedokážem predstaviť (a predpokladám, že ani nikto iný) “čas”, a preto si nedokážem predstaviť ani “státie času”. A preto si dovoľujem požiadať Vás o “Váš opis času”. A ak bude zrozumitelný, t.j. ak umožní vytvorenie “vizuálnej predstavy času”, až potom si budeme môcť (ja, ako aj ostatní) vytvoriť predstavu “čas stojí, t.j. neplynie, nemení sa”. 2.) Chyba č. 2, resp. žiadosť o dovysvetlenie č. 2. Formy (kde-čoho, t.j. kde-akých objektov) sa nepochybne menia. No ja, a predpokladám, že aj mnoho ďalších, tieto zmeny opisujeme pomocou slova “vývoj”. A tak si dovoľujem opýtať sa “Je podľa Vás slovo čas synonymum pre slovo vývoj?”. 3.) Chyba č. 3. Podľa môjho názoru, zmeny foriem (t.j. vývoje) nie sú relatívne. Relatívne sú iba rýchlosti vývojov (t.j rýchlosti zmien). A to rovnako, ako sú relatívne aj všetky presunové rýchlosti. 4.) Udelenie pochvaly. Za Vaše slová “jednu konkrétnu zmenu vyhodnocujeme v relatívnom vzťahu k inej zmene” si zaslúžite pochvalu, minimálne odo mňa, a zároveň si dovoľujem tieto slová aj trochu upresniť 4.1) “jednu konkrétnu zmenu” (presnejšie “rýchlosť vývoja jedného konkrétneho objekta”), 4.2) “vyhodnocujeme” (presnejšie “kvantifikujeme”), 4.3) “v relatívnom vzťahu k inej zmene” (presnejšie “pomocou počtov uplynutých cyklusov dvoch konkrétnych, prírodných, cyklusovo sa opakujúcich dejov, ktorými sú rotácia Zeme a obletácia Zeme okolo Slnka, resp. aj pomocou počtov ďalších jednotiek trvania, ktoré boli vytvorené odvodením od 2 základných jednotiek trvania, ktorými sú Dni a roky”). Inými slovami, ja považujem Vaše slová “jednu konkrétnu zmenu vyhodnocujeme v relatívnom vzťahu k inej zmene” za správne, len za málo zrozumitelné, t.j. za nedovysvetlené, a preto som si dovolil dovysvetliť ich, aby sa stali zrozumitelnejšími. Ale, ak nebudete súhlasiť s ktorýmkoľvek z mojich dovysvetlení (doplňujúcich spresnení), očakávam, že ho nielen konkretizujete, ale, že aj pomenujete dôvod Vášho nesúhlasu.
@pavolstrba61 Жыл бұрын
@@miroslavjati7751 Áno, veci sa dajú posudzovať s rôznych strán. To, že si dovolím vysloviť domnienku, že čas stojí, nemusí znamenať, že sa mýlim, alebo že je to pravda. 1. Zadefinujme, čas stojí. Je to možno jediná konštanta vo stvorení (nie je to moja myšlienka, len sa s ňou pohrávam). To znamená nemení sa, je daný a fixný. To čo sa mení sú formy. Predstavme si pre názornosť čas je niečo podobné ako napríklad 2D raster na výkresovej ploche. Zadefinované kvadranty, body v priestore, súradnicový systém. Je to nemenné a dané, nezávislé od toho čo sa v systéme zobrazuje, tvorí, mení. V tomto ponímaní si vieme už ľahšie predstaviť nemeniaci sa, stojaci čas. 2. Nie je. Čas predsa nie je zárukou zmeny. Nakreslím úsečku a táto bude rovnaká dnes aj zajtra. 3. Možno. Čo však vieme je posudzovanie zmien v relatívnej súvislosti s inou zmenou. Toto je naša skutočnosť a prax. Inak to nevieme. 4. Áno tak som to myslel. Avšak vieme zaručiť, že rýchlosť cyklov, podľa ktorých posudzujeme ostatné rýchlosti, je konštantný? Čo tým chcem povedať? Je v tomto ponímaní správne hovoriť, že čas letí, plynie, že sa mení? Ak teraz vyslovíme výrok, "čas stojí", mýlime sa až tak veľa?
@pavolstrba616 ай бұрын
Moja odpoveď bola vymazaná. Už aj pri takýchto témach sa robí cenzúra?!
@pavolstrba612 ай бұрын
Čas plynie, čas letí. To si často hovorievame, takto to vnímame bez toho, aby sme sa nad tým zamýšľali. Čo ak to prevrátime a budeme tvrdiť, že čas sa nemení. Pre lepšiu názornosť si predstavme súradnicový systém, v ktorom je priesor daný každým jedným bodom resp. jeho súradnicami. Takto zadaný systém je konštantný a nemení sa, nech sa v ňom nachádza, pohybuje a mení vešetko v ňom obsiahnuté. Predstavme si to isté analogicky s časom. Akýsi daný raster vo stvorení, ktorý sa nemení, menia sa v ňom len (hmotné a iné) formy a ich zmeny vieme vnímať na základe toho, kde sa v nemeniacom čase nachádzajú. Presnejšie vieme porovnať stav jednej formy v danom časovom bode so stavom tej istej ale už zmenenej formy v inom časovom bode. No a to isté robíme v praxi, porovnávame, bez toho že uvedomujeme, čo čas je. Definíciu času riešime tak, že ju nahrádzame porovnávaním meniacich sa foriem, t.j. že jednu zmenu hodnotíme na základe druhej zmeny. Ak napríklad vezmeme ako porovnávaciu základnu mierku kmitanie atómov, z ktorého sme odvodili mierky ako sú sekunda, minúta, hodina a ďalšie, tak nám to nezaručuje, že je táto mierka za každých okolností v súlade s už smomínamým nemeniacim sa, konštatným časom. Inak povedané nemáme záruku, že kmitanie, je rovnaké, t.j. nemeniace sa. Keby sme mali byť veriacimi v Boha, mohli by sme povedať, že čas je večný a nemeniaci sa, že je súťasťou Božského. Lebo len to čo je dokonalé sa zo svojej definície nemôže meniť. A ja si predstavujem Boha ako dokonalého. Tu však narážame na to, že Boha nikdy nebudeme schopný chápať a preto ani definíciu toho, čo čas je. To však neznamená, že sa nemáme pokúšať o intuitívnu predstavu o čase, že by sme z nášho pozemského vnímania a podmienok nemali vytušiť, čo by čas mohol byť. Nie je to moja myšlienka, ale aj na základe spomenutého možeme povedať, že čas je konštanta, dokonca vraj jediná vo stvorení. K Vašim bodom. 1.) Hovoríte, že tak ako Vy, tak ani nikto iný, si nedokážete predstaviť čas. Potiaľ je to správne. Potom by ste ale nemali vyzývať k tomu, aby ho niekto opísal. A malo by teda platiť aj to, že ak nemáme logickú alebo vizuálnu predstavu o čase, tak nemáme ani možnosť overiť, či čas stojí, alebo sa pohybuje, alebo čo to vlastne je a čo robí. Vy ste sám vo svojej výzve popreli možnosť jednoznačného vnímania plynúceho času. Nemali by ste potom písať, že iné vnímanie času je chybou. 2.) Čas nemusí nutne znamenať vývoj. Stagnácia v čase je predsa tiež možná. Neznamená to však, že stagnácia je trvalá, to nie. Minimálne na hmotnej úrovni už vieme, že nič nje je stabilné, nič trváce, že sa všetko mení. Do iných dimenzií nahliadať nevieme, len tušíme, že sú. Tak ako ja vnímam sféru najvyššiu, z duchovného pohľadu Božskú, môžem povedať resp. vytušiť, že tá sa nemení. To čo je dokonalé, nepodlieha zmenám. To sa už ale pohybujeme na skutočne tenkom ľade, je to skôr o našich vnútorných presvedčeniach alebo osobnom chápaní reality. 3.) My nepoznáme iné zmeny len relatívne! Inak povedané zmenu môžeme posísať len porovnaním, resp. vsťahovaním na inú zmenu alebo stabilnú formu (napríklad poloha). Inak to predsa nevieme. Samozrejme rýchlosť je len jeden z atribútov zmeny, ktorá je tiež len relatívna, t.j. vyhodnocujeme ju vzhľadom k iným rýchlostiam. 4.) Áno, tak som to myslel.
@miroru12 жыл бұрын
Priestor a čas sú len abstrakcie. Existuje Vesmír a ten má priestorové a časové vlastnosti.
@klimatronix5510 ай бұрын
Já chci chodit na fyzikální fakultuuu 😅🤣🤣
@miroslavjati77512 жыл бұрын
Veľkou chybou teoretických fyzikov je tvorba, resp. akceptácia, nezrozumitelných, fyzikálnych termínov. A jedným z týchto nezrozumitelných, fyzikálnych termínov je aj frekventovaný (často používaný), fyzikálny termín ČAS. Každý si vie predstaviť plynutia, resp. postupnosti, pozorovatelných stavov, resp. momentov, t.j. VÝVOJE, no nikto si nedokáže predstaviť plynutie neviditelného, fyzikálneho času, ktorý fyzici definujú slovami “nejaký parameter, ktorý plynie”, a ktorému pripisujú “zázračnú moc” (a to nemyslím obrazne, ale doslovne, nakoľko “neviditelný, fyzikálny čas” dokáže, podľa fyzikov, meniť rýchlosti hodiniek, ako aj rýchlosti stárnutí ľudí). Len vďaka vytváraniu a akceptovaniu zjavne nezrozumitelných termínov sa teoretická fyzika dostala až tam, kam sa dostať určite nechcela, a to do slepej ulice. A, ako sa dá dostať von zo slepej ulice? Jedinou cestou je priznanie existencie nezrozumitelných termínov, a ich nahradenie novými, zrozumitelnými, fyzikálnymi termínmi. Lebo bez odstránenia nezrozumitelných termínov sa teoretickí fyzici nikdy nedostanú zo slepej ulice speť na normálnu cestu, t.j. na cestu vytvárania racionálnych, fyzikálnych teórií pomocou zrozumitelných, fyzikálnych termínov. No na začiatku cúvania zo slepej ulice sa teoretickí fyzici musia naučiť akceptovať kritiku, lebo konštruktívna kritika je hlavným usmerňovačom, a zároveň aj akcelerátorom, racionálneho vývoja v každom, vednom odbore. A preto na záver ponúkam aj NÁVOD, ako vytvoriť zrozumitelný termín. Zrozumitelné termíny sa vytvárajú tak, že keď niekto niečo nové (alebo len doteraz nepomenované) objaví, tak potom objavitel, alebo aj ktorákoľvek iná osoba, to pomenuje. A teda, zrozumitelné termíny sa nevytvárajú “presne naopak”, t.j. že niekto najprv vymyslí nejaké slovo, a potom ostatní začnú premýšlať, čo by to slovo malo, resp. mohlo, opisovať. Ak by fyzici postupovali podľa tohto jednoduchého návodu, tak by sa dnes nemuseli trápiť s tým, ako zrozumitelným spôsobom vysvetliť, čo opisujú pomocou fyzikálneho pojmu“čas”.
@peterprsanec806 Жыл бұрын
Ono aj tak fyzici nie sú vzdelávaní v etymológii, latine či gréčtine. Samotné symboly v nových vzťahoch sú časom pretvorené do "prijateľnejšej formy". Ale samozrejme, že najprv musí byť myšlienka, abstrakcia prepájajúca kvantitatívne vyjadrenie kvalitatívneho popisu do jednoznačného vzťahu. Ako píšem v "Základy kvantovej teórie gravitácie" : Fyzika nemôže byť čisto teoretická ako matematika, vždy sa snažíme potvrdiť teóriu experimentmi, vlastne empirickou klasifikáciou experimentov, preto je fenomenologická a preto jej snahou je opis „reality“. Fyzikálny opis reality je prepojenie kvantifikovateľných vlastností časopriestoru do jednozmyselného funkčného vzťahu tak, aby bolo mysliteľné rozšírenie skúsenosti na poznanie. Ale aj tak som rád, že sú takí čo to chápu. Napríklad ako nazvať inverznú (nepriamo úmernú veličinu) k hustote (1/hustota)? U tlaku som to nazval ťah. K tomu kopa "nových" konštánt...
@peterprsanec806 Жыл бұрын
A s tým časom je to veľmi zaujímavé. Odvodil som absolútny termodynamický čas, ktorý prepája rýchlosť svetla s polomerom horizontu udalostí takého energetického kvanta, ktoré sa pri danej termodynamickej teplote pohybuje práve rýchlosťou svetla.
@jackasable12 Жыл бұрын
Jak raz derivuješ samotnú hmotu za druhú stranu znamienka rovná sa tak tam musí ostať až do konca sveta preto nemôže plynúť dej opačne.
@leonsk8010 Жыл бұрын
Matovicovi s Hegerom a Sulikovi s Nadom a podobnym vysvetli co je cas a aj to ze uz je cas odist.
@mirko9644 Жыл бұрын
Čas je definovaný zmenou. Niet zmeny niet času "Neversova teória".
@jackasable12 Жыл бұрын
Atomy neexistujú. Periodická tabulka je vtip. Existuje to len preto lebo ten čo stvoril túto simuláciu ti dal plán hry ako chápať tento svet ale vždy ho budeš chápať iba po častiach kedže počítaš stupídne príklady ktoré nič nedefinujú. Ked' to chceš pochopiť ako celok tak jediný kto ti to môže vysvetliť je Kristus a v prvom rade sa prestaň uspokojovať s výsledkami ktoré majú vo výsledku stále neznámu.
@1nuni Жыл бұрын
Anebo existují a zároveň neexistují, dle zákona polarity
@ferdinandcapka39273 ай бұрын
Cas plynie iba v nasom vedomi
@miroru12 жыл бұрын
Gravitácia je časovo nesymetrická. Keby čas bežal dozadu, gravitácia by bola odpudivá.
@jangladis21792 жыл бұрын
Tento pán nemá na Karla Vémolu. Je fyzicky velmi slabý, možná je inteligentní, ale neuměl by se na ulici bránit v případě napadení. Jen se naučil mluvit nějaké informace o fyzice, které nastudoval z knih. Nejsou to jeho vlastní myšlenky.
@vedator_sk2 жыл бұрын
Strašne cením tento komentár :D
@jakubfrei37572 жыл бұрын
😂😂 wtf
@SpiderET Жыл бұрын
Teraz neviem, či si robíš srandu alebo si naozaj taký dement ako to podľa komentáru vyzerá.
@vemenichtny1214 Жыл бұрын
co to plácáš za hovna? jednak s bouchačkou by přepral vémolu asi za vteřinu i s attilou a druhak je to úplnej nesmysl takto uvažovat. jakože vědec má pro lidstvo nižší hodnotu než nějaká vymaštěná gorila, protože ji nepřepere.. nebo v čem na ni nemá, aby to bylo podstatný? s takovými humory patříš spíš do stand upu 🤡
@EkozmecekStroupecek Жыл бұрын
Pohyb není "keďˇ".
@branoreno Жыл бұрын
Nie je to zaujimave,,chces pretvorit alberta?
@jackasable12 Жыл бұрын
Prečo je cosínus jediná párna funkcia nato ked prídeš tak ti pogratulujem ale neni šanca preteba. Ježiš Kristus moja láska.
@hmmh-qq2 жыл бұрын
To je nehorázny klam, že Slnko dodáva Zemi usporiadanosť ...
@hmmh-qq2 жыл бұрын
Dá sa pozorovať, že príroda s dobou stráca na usporiadanosti, čiže sa sama devastuje - pribúdajú púšte, prírodne druhy vymierajú a organizmy sú stále viacej zdegenerované. A je to aj v súlade s fyzikou o entropii, pretože chaos rýchlo stúpa najmä vtedy, ak sa systému dodáva teplo. Stačí, keď systém má nejakú teplotu a už musí v ňom pribúdať chaos, lebo hmota (molekuly, atómy, častice) v ňom sa pohybuje a čím vyššia teplota, tým rýchlejšie a pohyb je vždy viac-menej chaotický.
@hmmh-qq2 жыл бұрын
Systém dokáže pribúdanie chaosu (entropie) spomaliť vtedy, ak mu to umožní jeho patričná komplexita (zložitý stroj), čiže keď prijatú kompatibilnú energiu dokáže využiť napr. na vlastné opravy. Ale ani to nie je úplne dostatočné a preto aj tento systém postupne podlieha stále viacej poruchám, až sa úplne zastaví a rozpadne, toto platí napr. pre prírodný organizmus. Lenže systém touto komplexitou musí disponovať ešte pred tým, kým ho energia nezačne ožarovať, inak sa rozpadne omnoho rýchlejšie. Tak ako to systém napr. prírodný organizmus, sám dokázal?
@vemenichtny1214 Жыл бұрын
@@hmmh-qq poušt má rozhodně nižší entropii než prales 😏
@hmmh-qq Жыл бұрын
@@vemenichtny1214 - To určite nemá, prales obsahuje mnoho komplexných štruktúr a púšť má len piesok vzniknutý po rozpade prírody.
@miroslavlascek86372 жыл бұрын
Nech si precita Greena ... tam je podla mna lepsia a exaktnejsia definicia casu.
@igott-interpretaciagravita42622 жыл бұрын
aka je tam definicia?
@dusanchudy95372 жыл бұрын
Bohu stačila jedna věta když mi vysvětloval, co je to čas. Zatímco vy jste mluvil takřka 40 minut a dozvěděl jsem se kulový. To má Slovensko tolik peněz, že se ze státního rozpočtu rozhazuje na takový hochštaplery?
@igott-interpretaciagravita42622 жыл бұрын
1) boh nemusi platit ucty, 2) boh ma na vsetko jasne a jednoduche vysvetlenie - BOH to tak chcel, 3) pointa prednasky je ukazat ako plynie cas, a to sa podarilo do bodky.
@dusanchudy95372 жыл бұрын
@@igott-interpretaciagravita4262 hmm... lež
@pekoxicpekoxicus2 жыл бұрын
Často to vyzerá tak, že boh (Boh?) je len výhovorka...
@keramabuok67732 жыл бұрын
Tebe niečo hovoril boh? Prestaň fetovať
@dusanchudy95372 жыл бұрын
@@igott-interpretaciagravita4262 1. Když tedy Bůh nemusí platit účty, tak mi je musíme učitelskejm dotovat? 2. Pokud se nekamarádíš s Bohem, jak můžeš vědět, co chce a co nechce? 2. Pointa přednášky nebyla uskutečněna.