Рет қаралды 68,429
Nighoj | Nighoj Kund |आशिया खंडातील सर्वात मोठे कुंड निघोज| Ranjan Khalge Nighoj | निघोज रांजणखळगे
#Nighoj #Ranjankhalge #SomnathNagawade
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Follow Us on --
Instagram- / somnath.nag. .
Facebook- / somnathnagaw. .
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
For any business inquiry:-
Email: somnathnagawade@gmail.com
For chat please use Somnath Nagawade Facebook page (message Button )
/ somnathnagaw. .
▬▬▬▬(Google Map Link)▬▬▬
Google Map Link: Pune To Nighoj --------goo.gl/maps/aE...
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
निसर्गाचा वैशिष्ट्यपूर्ण आविष्कार - रांजणखळगे
निघोज हे गाव तेथील रांजणखळग्यांमुळे जगभरात प्रसिद्ध आहे. पुणे जिल्ह्यातील शिरुर आणि अहमदनगर जिल्ह्यातील पारनेर ह्या दोन तालुक्यांच्या सिमेवरील तसेच अहमदनगर पासून 70 कि.मी.अंतरावर असलेल्या निघोज येथील, कुकडी नदीच्या पात्रात असलेल्या खडकात पाण्याच्या अव्याहत प्रवाहाने नैसर्गिकरित्या जे असंख्य खड्डे तयार झालेले आहेत तेच रांजणखळगे. नैसर्गिकरित्या तयार झालेले हे खड्डे म्हणजे निसर्गाचा अक्षरश: विस्मयकारी चमत्कारच आहे. ह्या खड्डयांचा आकार रांजणा सारखाच असून ह्या कुंडातील पाणी दुष्काळातसुध्दा आटत नाही. अनेक वर्षापूर्वी या क्षेत्रात मोठ्या प्रमाणात पडलेल्या पावसामुळे ह्या कुंडांची निर्मिती झाली असल्याचे काही तज्ञांचे म्हणणे आहे.
कुकडी नदीच्या पात्रात साधारण 200 मीटर लांब व 60 मीटर रुंद इतक्या भागात खडकामध्ये रांजणखळग्यांचे विविध आकार आपणास पहावयास मिळतात. या रांजणखळग्यांना स्थानिक भाषेत ‘कुंड’ म्हणतात. निसर्गाने बहाल केलेल्या ह्या छानशा कुंडांमुळे कुकडी नदीच्या सौंदर्यात भर पडलेली आहे.कुकडीचे रांजणखळगे देशी-विदेशी पर्यटकांना आकर्षित करीत असून भौगोलिक बदलांचा अभ्यास करण्यासाठी अभ्यासकही येथे येत असतात. रांजणखळग्यांची निर्मिती कशी झाली, कोणत्या भौगोलिक कारणांमुळे झाली ह्या सर्व बाबींचा अभ्यास करण्याकरीता जगभरातील तज्ञमंडळी आवर्जून भेट देत आहेत. रांजणखळग्यांची नोंद गिनीज बुक ऑफ वर्ल्ड रेकॉर्डमध्ये देखील करण्यात आलेली असल्याने त्याची ख्याती संपूर्ण जगभर पसरलेली आहे. आपल्या महान महाराष्ट्रातील अजिंठा-वेरुळची लेणी, छत्रपती शिवाजी महाराजांचे गड-किल्ले, हेमाडपंथी प्राचिन मंदिरे अशा अनेक अद्भूत अविष्कारांप्रमाणेच रांजणखळग्यांचे आकर्षण जगभरातील पर्यटकांना, अभ्यासकांना, तज्ञांना भूरळ पाडत आहे.
रांजणखळग्यांच्या परिसरात म्हणजेच कुकडी नदीच्या पात्राच्या दोन्ही बाजूस मळगंगा देवीची दोन मंदिरे आहेत आणि या दोन मंदिरांना जोडणारा राज्य सरकारच्या वतीने बांधण्यात आलेला झूलता पूल देखील बघण्यासारखा आहे. पूलाच्या मध्यभागी उभे राहून कुकडी नदीचे दर्शन नदीच्या पात्राच्या दोन्ही बाजूस असलेल्या रांजणखळग्यांमुळे विलोभनीय दिसते. निसर्गाचा हा चमत्कार तासन् तास बघत रहावा वाटतो. निघोज गावात मळगंगा माता मंदिराबरोबरच कपिलेश्वर मंदिर, वाघजाई माता मंदिर आणि राम मंदिर बघण्यासारखी आहेत. दरवर्षी भरणाऱ्या मळगंगा मातेच्या जत्रेस लाखो संख्येने भक्तगण मोठ्या भक्तीभावाने मळगंगा मातेच्या दर्शनासाठी येत असतात.
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Khavne Beach: www.youtube.co....
Khavne Beach Kandalwan Safari : www.youtube.co....
१. इतिहास आणि मंदिरे: kzbin.info....
२. कोकण: kzbin.info....
३. निसर्ग पर्यटन: kzbin.info....
४. महाबळेश्वर पर्यटन: kzbin.info....
५. सह्याद्रीतील सुंदर घाटांचे सौंदर्य : kzbin.info....
६. दिवेआगर आणि श्रीवर्धन : kzbin.info....
७. गड -किल्ले: kzbin.info....
८. सुंदर समुद्रकिनारे: kzbin.info....
9. महाराष्ट्राबाहेरील पर्यटनस्थळे :kzbin.info....
10. पुण्याजवळील एकदिवसीय टुरिस्ट स्पॉट्स : kzbin.info....
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬
Equipment Used During Video :
Sony Full Frame Mirrorless camera (A7M3) : amzn.to/3kqsjZo
Sony DSLR Camera: amzn.to/2Tnord...
Gimbal: amzn.to/2ZAcmW...
Full frame lens (Sony -16-35mm): amzn.to/3z8LYRF
Camera Lens: amzn.to/36mwxs...
DJI Pocket Camera: amzn.to/2HYwsm...
iPhone: amzn.to/2XecPK...
Drone: amzn.to/2WMYmX...
Audio Recorder: amzn.to/3e6mHN...
Audio Bundle: amzn.to/326Wfj...
Mic: amzn.to/36fFvX...
Action Cam: amzn.to/3cSrxh...
Editing Machine: amzn.to/2zh5Fxl